Alžbeta Bátoriová mala väzby aj na Vranov nad Topľou na východe Slovenska, ako aj na hrad Čičva. Dňa 8. mája 1575 sa vo Vranove nad Topľou konala veľkolepá svadba Bátoriovej a Františka Nádašdyho, na ktorej sa podľa písomných dokladov zúčastnilo až 4 500 svadobčanov.
Pozvaný na svadbu bol aj cisár Maximilián, ale ospravedlnil sa a mladomanželom poslal dar – pozlátený krčah za 200 zlatých, cisárovná pozlátenú čašu za 100 a vojvoda Rudolf čašu za 150 zlatých. Bližšie informácie o svadbe sa nezachovali.
Bohaté bolo veno pre mladomanželov. Alžbetino veno tvorilo panstvo Ečedu, Fűzer, Vranov nad Topľou, hrad Čičva, Bujak, Fagarosi, ale aj palác v Bratislave a Viedni, kaštieľ v Piešťanoch, a po smrti brata Štefana jej pripadol aj hrad Devín. Čachtický hrad s panstvom získala až v roku 1569. Alžbeta sa striedavo zdržiavala na spomínaných majetkoch a niekoľkokrát prichádzala aj na východné Slovensko do Vranova a na hrad Čičva, ale jej hlavným sídlom bol hrad a panstvo v maďarskom Šarvari, ktorého výstavba bola ukončená až po jej smrti v roku 1615. Bola kalvínka a na svojich sídlach sa stretávala s protestantskými humanistami a učiteľmi.
Alžbetin manžel František Nádašdy sa len zriedka zdržiaval doma a o všetko sa starala Alžbeta so svojím služobníctvom. Manžel veľa času trávil na bojiskách, alebo pri výkone svojich funkcií. Bol županom v troch stoliciach, magistrom kráľovských koniarov a radcom panovníka.
Od roku 1578 sa stal hlavným kapitánom uhorských vojsk. Pre jeho povahu ho Turci prezývali
"Čierny beg". Z manželstva Alžbety a Františka sa narodili tri deti. Dcéra Anna sa v roku 1604 zasnúbila s Mikulášom Zrínskym a na jej svadbe bol prítomný aj palatín Juraj Thurzo. Mikuláš Zrínsky sa v roku 1608 stal kapitánom vojsk Zadunajska. Druhá dcéra – Katarína sa v roku 1610 vydala za Juraja Drugeta z Humenného, ktorý bol županom Zemplínskej stolice, a ich svadba sa konala v Čachticiach. Podľa údajov vtedy vraj zomreli na hrade dve slúžky, čo sa neskôr vyšetrovalo. Syn Pavol sa oženil až po smrti svojich rodičov v roku 1620. Otec zomrel v roku 1604 a matka o desať rokov neskôr, v roku 1614.
Na honosnom kočiari sa prevážala grófka aj cez východné Slovensko a pritom údajne vraždila. Jej prvá cesta po smrti brata Štefana viedla cez Branisko a vtedy mala umučiť dve dievčatá. Tri dni ich vozila v kočiari a pochovala vraj za obcou Široké, kde aj nejaký čas pobudla.
Autor je publicista
Pozvaný na svadbu bol aj cisár Maximilián, ale ospravedlnil sa a mladomanželom poslal dar – pozlátený krčah za 200 zlatých, cisárovná pozlátenú čašu za 100 a vojvoda Rudolf čašu za 150 zlatých. Bližšie informácie o svadbe sa nezachovali.
Bohaté bolo veno pre mladomanželov. Alžbetino veno tvorilo panstvo Ečedu, Fűzer, Vranov nad Topľou, hrad Čičva, Bujak, Fagarosi, ale aj palác v Bratislave a Viedni, kaštieľ v Piešťanoch, a po smrti brata Štefana jej pripadol aj hrad Devín. Čachtický hrad s panstvom získala až v roku 1569. Alžbeta sa striedavo zdržiavala na spomínaných majetkoch a niekoľkokrát prichádzala aj na východné Slovensko do Vranova a na hrad Čičva, ale jej hlavným sídlom bol hrad a panstvo v maďarskom Šarvari, ktorého výstavba bola ukončená až po jej smrti v roku 1615. Bola kalvínka a na svojich sídlach sa stretávala s protestantskými humanistami a učiteľmi.
Alžbetin manžel František Nádašdy sa len zriedka zdržiaval doma a o všetko sa starala Alžbeta so svojím služobníctvom. Manžel veľa času trávil na bojiskách, alebo pri výkone svojich funkcií. Bol županom v troch stoliciach, magistrom kráľovských koniarov a radcom panovníka.
Od roku 1578 sa stal hlavným kapitánom uhorských vojsk. Pre jeho povahu ho Turci prezývali
"Čierny beg". Z manželstva Alžbety a Františka sa narodili tri deti. Dcéra Anna sa v roku 1604 zasnúbila s Mikulášom Zrínskym a na jej svadbe bol prítomný aj palatín Juraj Thurzo. Mikuláš Zrínsky sa v roku 1608 stal kapitánom vojsk Zadunajska. Druhá dcéra – Katarína sa v roku 1610 vydala za Juraja Drugeta z Humenného, ktorý bol županom Zemplínskej stolice, a ich svadba sa konala v Čachticiach. Podľa údajov vtedy vraj zomreli na hrade dve slúžky, čo sa neskôr vyšetrovalo. Syn Pavol sa oženil až po smrti svojich rodičov v roku 1620. Otec zomrel v roku 1604 a matka o desať rokov neskôr, v roku 1614.
Na honosnom kočiari sa prevážala grófka aj cez východné Slovensko a pritom údajne vraždila. Jej prvá cesta po smrti brata Štefana viedla cez Branisko a vtedy mala umučiť dve dievčatá. Tri dni ich vozila v kočiari a pochovala vraj za obcou Široké, kde aj nejaký čas pobudla.
Autor je publicista
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.