Hrad v Čachticiach vždy lákal filmárov. Nakrúcal sa tu aj film Tajomný hrad v Karpatoch. Pobavení znalci hradov v súčasnosti na internete diskutujú najmä o filmovej vizualizácii tohto legendami opradeného miesta v podaní režiséra Juraja Jakubiska.
„Jeden z nás to analyzoval ako mimoriadne vtipný konglomerát súčasnej zrúcaniny, kde režisér dnešné stromy umiestnil do 17. storočia, pričom hrad „nafúkol“ asi na dvojnásobok a prikreslil rôzne nezmysly,“ vraví hradológ Michal Šimkovic.
Na základe dostupných historických prameňov sa predpokladá, že Čachtický hrad vznikol po roku 1260 ako dôležitá pevnosť a súčasť ochrany západného Uhorska. Založenie sa pripisuje Kazimírovi z rodu Hunt-Poznanovcov. Na rozdiel od mnohých iných opevnení pohraničnej línie tento hrad odolal nájazdu vojsk českého kráľa Přemysla Otakara II. Koncom 13. storočia sa stal majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho a po jeho smrti v roku 1321 prešiel pod správu kráľovských kastelánov. Po vymretí neskorších majiteľov – Orságovcov – ho daroval panovník Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym. Od nej hrad získal v roku 1602 do dedičského vlastníctva František Nádašdy.
Po ňom od roku 1604 spravovala panstvo známa čachtická pani Alžbeta Bátoriová. Začiatkom 18. storočia, počas povstania Františka II. Rákociho, bol hrad opäť poškodený. Po čiastočnej oprave ho majitelia ponechali svojmu osudu. V stave zrúcaniny je dodnes.
V roku 1985 sa zrútila na turistický chodník veľká časť muriva jednej veže, pričom vzápätí padla do nádvoria časť druhej veže. Samovoľný pád asi dvadsať metrov vysokého, desať metrov dlhého a dva metre hrubého múru patrí medzi najväčšie svojho druhu na Slovensku. Našťastie v čase pádu muriva sa tam nikto nenachádzal. V reakcii na tieto udalosti statik Jozef Poštulka v Čachticiach realizoval unikátnu, finančne nenáročnú, no účinnú technológiu podopretia ohrozených miest drevenými podperami, ktorá sa potom aplikovala aj na iných zrúcaninách.
Hrad je dnes v majetku obce. Samospráva v roku 2006 „odolala“ aj ponuke na jeho kúpu zo strany v USA žijúceho českého emigranta Václava Kabourka, ktorý údajne účinkoval ako pilot vrtuľníka v seriáli M.A.S.H. Obec by rada s pomocou štrukturálnych fondov EÚ alebo nórskych fondov realizovala komplexnejšiu obnovu hradu. Tá by mala mať charakter konzervácie dnešného stavu, s čiastočnou obnovou niektorých objektov. Slovenský skauting v lete pripravuje čistenie hradného areálu a osadenie informačnej tabule.
Hradológ Martin Bóna považuje Čachtice za jednu z najhodnotnejších zrúcanín na Slovensku. Napriek veľkému úbytku muriva sa tu zachovalo množstvo stredovekých detailov, ako sú cimburia alebo strieľne. V mieste odpadnutej klenby na opornom pilieri hradnej kaplnky sa zachoval detail kruhového terča, ktorý mnohí návštevníci mylne považujú za slnečné hodiny. Bóna v spolupráci s obcou pripravil projekt obnovy hradu. Počíta sa v ňom s prestrešením niektorých objektov. V budúcej expozícii sa určite objaví aj motív krvavej grófky – podmienkou je však hradný výskum, od ktorého si odborníci sľubujú, že sa pri ňom objavia napríklad klenby pivníc. Podľa legendy v nich krvavá grófka mučila svoje obete.
„Jeden z nás to analyzoval ako mimoriadne vtipný konglomerát súčasnej zrúcaniny, kde režisér dnešné stromy umiestnil do 17. storočia, pričom hrad „nafúkol“ asi na dvojnásobok a prikreslil rôzne nezmysly,“ vraví hradológ Michal Šimkovic.
Na základe dostupných historických prameňov sa predpokladá, že Čachtický hrad vznikol po roku 1260 ako dôležitá pevnosť a súčasť ochrany západného Uhorska. Založenie sa pripisuje Kazimírovi z rodu Hunt-Poznanovcov. Na rozdiel od mnohých iných opevnení pohraničnej línie tento hrad odolal nájazdu vojsk českého kráľa Přemysla Otakara II. Koncom 13. storočia sa stal majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho a po jeho smrti v roku 1321 prešiel pod správu kráľovských kastelánov. Po vymretí neskorších majiteľov – Orságovcov – ho daroval panovník Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym. Od nej hrad získal v roku 1602 do dedičského vlastníctva František Nádašdy.
Po ňom od roku 1604 spravovala panstvo známa čachtická pani Alžbeta Bátoriová. Začiatkom 18. storočia, počas povstania Františka II. Rákociho, bol hrad opäť poškodený. Po čiastočnej oprave ho majitelia ponechali svojmu osudu. V stave zrúcaniny je dodnes.
V roku 1985 sa zrútila na turistický chodník veľká časť muriva jednej veže, pričom vzápätí padla do nádvoria časť druhej veže. Samovoľný pád asi dvadsať metrov vysokého, desať metrov dlhého a dva metre hrubého múru patrí medzi najväčšie svojho druhu na Slovensku. Našťastie v čase pádu muriva sa tam nikto nenachádzal. V reakcii na tieto udalosti statik Jozef Poštulka v Čachticiach realizoval unikátnu, finančne nenáročnú, no účinnú technológiu podopretia ohrozených miest drevenými podperami, ktorá sa potom aplikovala aj na iných zrúcaninách.
Hrad je dnes v majetku obce. Samospráva v roku 2006 „odolala“ aj ponuke na jeho kúpu zo strany v USA žijúceho českého emigranta Václava Kabourka, ktorý údajne účinkoval ako pilot vrtuľníka v seriáli M.A.S.H. Obec by rada s pomocou štrukturálnych fondov EÚ alebo nórskych fondov realizovala komplexnejšiu obnovu hradu. Tá by mala mať charakter konzervácie dnešného stavu, s čiastočnou obnovou niektorých objektov. Slovenský skauting v lete pripravuje čistenie hradného areálu a osadenie informačnej tabule.
Hradológ Martin Bóna považuje Čachtice za jednu z najhodnotnejších zrúcanín na Slovensku. Napriek veľkému úbytku muriva sa tu zachovalo množstvo stredovekých detailov, ako sú cimburia alebo strieľne. V mieste odpadnutej klenby na opornom pilieri hradnej kaplnky sa zachoval detail kruhového terča, ktorý mnohí návštevníci mylne považujú za slnečné hodiny. Bóna v spolupráci s obcou pripravil projekt obnovy hradu. Počíta sa v ňom s prestrešením niektorých objektov. V budúcej expozícii sa určite objaví aj motív krvavej grófky – podmienkou je však hradný výskum, od ktorého si odborníci sľubujú, že sa pri ňom objavia napríklad klenby pivníc. Podľa legendy v nich krvavá grófka mučila svoje obete.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.