Ako rozprávať o Bohu

Ja by som si dovolil dnešnú úvahu na tému, ako asi máme rozprávať o Bohu. Zaiste aj vám sa niekedy stalo, že ste chceli neveriacim zrozumiteľne vysvetliť svoju vieru, ale tak, aby ste sa nezhodili a aby oni vás pochopili.

Vy sami neradi počúvate sväté reči o Pánu Bohu, v ktorých je istota, jasné poznanie, prehľadnosť, samozrejmosť, plnosť sebavedomia – je to Boh na obraz našej priemernosti. Mnohí veriaci sa na tomto mieste nazdávame, že keď chodíme ku sviatostiam a do kostola, môžeme o Bohu rozprávať suverénne ako o niekom, čie tajomstvá už dobre poznáme a už vopred vieme, ako bude na všetko reagovať.

Je veľa karikatúr o Pánu Bohu a nesprávnych predstáv, ktoré neveriacich len odrádzajú od náboženstva a viery. Nazdávajú sa, že cirkev tieto znetvoreniny trpí a podporuje. Boh ako dôsledný a prísny vyrovnávateľ účtov, ktorý si všíma najmä tých neposlušných: „Počkaj, však ťa Pán Boh potresce!“ Boh, tiež niečo ako banka alebo poisťovňa, aby sme neochoreli alebo nehavarovali a keby náhodou, aby sa nič nestalo. Boh ako najvyšší sudca, spravodlivosť, ktorý ti to naúčtuje, keď to budeš najmenej čakať.

Pre intelektuálov Boh ako hodinár, ktorý raz navždy nastavil stroj vesmíru a ten beží celkom sám. On je ďaleko a naše lamentácie a prosby k nemu ťažko doletia, pretože kolesá osudu a vesmíru – nevyspytateľné a slepé, rozdrvia rovnako vinných i nevinných, dobrých i zlých. Boh ako čarovná víla všetko ľahko urobí, premení farebné vreckovky na biele myšičky. Boh ako veľký skúsený magický praktik, robí si žarty z prirodzených zákonov. Aj keď sa neučíš, strihneš si modlitbičku a pri skúškach obstojíš, ľahko prejdeš. Boh lacných zázrakov a senzácií, ktoré nás vzrušujú, ale aj vzbudzujú obavy: Čo keby náhodou niečo Boh? (Ja osobne nepochybujem o tom, že Boh ako Otec nás pozná po mene, že sme v jeho rukách, že ani „vlas na hlave sa nám neskriví,“ ale problém je oveľa zložitejší a hlbší!) Boh ako Effelov dobrák, videli ste zaiste jeho kresbu, kde sa hrá s čertom na slepú babu a nechá ho vyhrávať. Boh amuletov, ktorý zaručí šťastlivú hodinu smrti. Boh farizejov, žiarlivý na dobré skutky, Boh dobre vychovaných ľudí, Boh meštiakov – vyslyší len pros­by tých, čo poslúžia značnými darmi, Boh krutý a bezohľadný tyran, ktorý pošle do pekla neveriacich, lebo sa v piatok nepostili, v nedeľu nechodia do kostola, černoch, že nie je pokrstený (ešte nedávno sa hovorilo o misionároch, že vytŕhajú pohanov z temnôt pekla). Boh ako železná rezerva na všetky miesta, kde my zlyháme, na všetko, čo veda nedokáže urobiť alebo vysvetliť. Boh výhovoriek a Boh alibi, na ktorého sa dychtivo obracajú všetci zatrpknutí, sklamaní, neschopní, leniví a tí, čo nie sú ochotní nič robiť pre človeka, pretože tvrdia, že človek je zlý, nevďačný, ktorí už nemajú odvahu milovať človeka.

Neveriaci, ktorý má štipku úcty k tajomstvu a k pravde a len trošku lásky k slovu, že nemôžem všetko povedať – tieto hlúposti a falzifikáty, toto nesprávne počínanie odmieta a nechce s tým mať nič spoločného.