Ceny ropy je ťažké predvídať, ale pri dnešných vysokých hladinách je veľa ekonómov, ktorí predpovedajú pokles. Minulé týždne však lámu ďalšie historické rekordy, ropa sa priblížila dokonca k 150-tim dolárom za barel.
Za posledným nárastom sa skrývajú obavy z napätia medzi Izraelom a Iránom, zo štrajku v Brazílii a z nepokojov v Nigérii. Dosť dôvodov pre iných ekonómov, aby predpovedali, že na dnešné vysoké ceny budeme o pár rokov ešte v dobrom spomínať.
Drahá ropa núti politikov, aby uvažovali o riešeniach. V nich sa miešajú racionálne ekonomické argumenty s politickými záujmami. Okrem vysokej ceny ropy tu hrá úlohu bezpečnosť (drahá ropa napĺňa najviac vrecká neveľmi demokratických krajín) a ekológia. Bezpečnosť hovorí v prospech alternatív voči rope. S ekológiou je to zložitejšie – tá kladie alternatívam značné obmedzenia. Najjednoduchšou alternatívou voči drahej rope je zvýšenie používania uhlia. Väčšina vyspelých krajín má však voči tepelným elektrárňam výhrady – spaľovaním uhlia sa do ovzdušia vypúšťajú oxidy uhlíka, ktorých množstvo sa Západ snaží skôr znižovať. Dnešné technológie síce umožňujú stavbu čistejších a efektívnejších tepelných elektrární, na samotnom princípe spaľovania uhlia to však veľa nemení.
Ďalšou alternatívou voči rope je jadrová energetika. Tá sa, najmä po nešťastí v sovietskom Černobyle v roku 1986, stala tŕňom v oku ekologických aktivistov, takže aj viaceré západné vlády majú v programoch jej útlm. Pri konfrontácii s drahou ropou a ekologicky ťažko prijateľnou uhoľnou alternatívou však mnoho vlád odmietanie jadrovej energie začína prehodnocovať. V americkej volebnej kampani je zástancom ďalšieho budovania jadrových elektrární republikánsky kandidát McCain, proti je naopak demokrat Obama. Nemecká CDU minulý týždeň navrhla pozastavenie plánu, podľa ktorého sa Nemecko malo do roku 2021 zbaviť všetkých jadrových elektrární. V susednom Česku takisto nedávno zverejnila svoju správu komisia pod vedením šéfa Akadémie vied Václava Pačesa. Tá mala za úlohu preskúmať potreby českej energetiky. Pačesova komisia okrem podpory alternatívnych energií navrhuje ďalší rozvoj jadrovej energetiky vrátane možnej výstavby ďalších blokov v Temelíne a v Dukovanoch, ale aj možné prelomenie limitov ťažby hnedého uhlia, ktorá bola zastavená v 90. rokoch. Politickou časovanou bombou v Česku pritom je, že tieto návrhy idú proti vládnej politike, do ktorej Zelení vicepremiéra Martina Bursíka presadili v oboch bodoch presne opačnú politiku.
Drahá ropa mení svet. Okrem obnoviteľných energií, ktoré zatiaľ nie sú plnohodnotnou alternatívou, je v Spojených štátoch veľkou témou aj zvýšenie domácej ťažby ropy (McCain je za, Obama je proti), v Amerike i v Európe je horúca aj otázka spotrebných daní či DPH na pohonné látky. McCain, podobne ako niektorí politici v Európe, je za zníženie týchto daní, aby sa rýchlo uľahčilo motoristom. Ich oponenti však argumentujú, že iba dnešné vysoké ceny dokážu vlády, firmy a spotrebiteľov doviesť k zmene správania. Bez tlaku sa firmám neoplatí investovať do alternatív, a spotrebiteľom zmeniť návyky.
Mimochodom, najdrahší benzín v Európe práve donútil britských spotrebiteľov, aby od mája znížili počet návštev v nákupných centrách mimo miest o vyše 7 percent. Také čosi žiadna vládna politika nedokáže zabezpečiť.
Za posledným nárastom sa skrývajú obavy z napätia medzi Izraelom a Iránom, zo štrajku v Brazílii a z nepokojov v Nigérii. Dosť dôvodov pre iných ekonómov, aby predpovedali, že na dnešné vysoké ceny budeme o pár rokov ešte v dobrom spomínať.
Drahá ropa núti politikov, aby uvažovali o riešeniach. V nich sa miešajú racionálne ekonomické argumenty s politickými záujmami. Okrem vysokej ceny ropy tu hrá úlohu bezpečnosť (drahá ropa napĺňa najviac vrecká neveľmi demokratických krajín) a ekológia. Bezpečnosť hovorí v prospech alternatív voči rope. S ekológiou je to zložitejšie – tá kladie alternatívam značné obmedzenia. Najjednoduchšou alternatívou voči drahej rope je zvýšenie používania uhlia. Väčšina vyspelých krajín má však voči tepelným elektrárňam výhrady – spaľovaním uhlia sa do ovzdušia vypúšťajú oxidy uhlíka, ktorých množstvo sa Západ snaží skôr znižovať. Dnešné technológie síce umožňujú stavbu čistejších a efektívnejších tepelných elektrární, na samotnom princípe spaľovania uhlia to však veľa nemení.
Ďalšou alternatívou voči rope je jadrová energetika. Tá sa, najmä po nešťastí v sovietskom Černobyle v roku 1986, stala tŕňom v oku ekologických aktivistov, takže aj viaceré západné vlády majú v programoch jej útlm. Pri konfrontácii s drahou ropou a ekologicky ťažko prijateľnou uhoľnou alternatívou však mnoho vlád odmietanie jadrovej energie začína prehodnocovať. V americkej volebnej kampani je zástancom ďalšieho budovania jadrových elektrární republikánsky kandidát McCain, proti je naopak demokrat Obama. Nemecká CDU minulý týždeň navrhla pozastavenie plánu, podľa ktorého sa Nemecko malo do roku 2021 zbaviť všetkých jadrových elektrární. V susednom Česku takisto nedávno zverejnila svoju správu komisia pod vedením šéfa Akadémie vied Václava Pačesa. Tá mala za úlohu preskúmať potreby českej energetiky. Pačesova komisia okrem podpory alternatívnych energií navrhuje ďalší rozvoj jadrovej energetiky vrátane možnej výstavby ďalších blokov v Temelíne a v Dukovanoch, ale aj možné prelomenie limitov ťažby hnedého uhlia, ktorá bola zastavená v 90. rokoch. Politickou časovanou bombou v Česku pritom je, že tieto návrhy idú proti vládnej politike, do ktorej Zelení vicepremiéra Martina Bursíka presadili v oboch bodoch presne opačnú politiku.
Drahá ropa mení svet. Okrem obnoviteľných energií, ktoré zatiaľ nie sú plnohodnotnou alternatívou, je v Spojených štátoch veľkou témou aj zvýšenie domácej ťažby ropy (McCain je za, Obama je proti), v Amerike i v Európe je horúca aj otázka spotrebných daní či DPH na pohonné látky. McCain, podobne ako niektorí politici v Európe, je za zníženie týchto daní, aby sa rýchlo uľahčilo motoristom. Ich oponenti však argumentujú, že iba dnešné vysoké ceny dokážu vlády, firmy a spotrebiteľov doviesť k zmene správania. Bez tlaku sa firmám neoplatí investovať do alternatív, a spotrebiteľom zmeniť návyky.
Mimochodom, najdrahší benzín v Európe práve donútil britských spotrebiteľov, aby od mája znížili počet návštev v nákupných centrách mimo miest o vyše 7 percent. Také čosi žiadna vládna politika nedokáže zabezpečiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.