Slobodu tradične spájame s vôľou, pričom hovoríme o slobodnej vôli, liberum arbitrium. Freudova psychoanalýza tomuto konceptu zasadila tvrdý úder, z ktorého sa ešte stále nespamätal, keďže ľudská psyché sa podľa nej riadi rôznorodými nevedomými a pudmi usmerňovanými mechanizmami. Ak si aj ego vyberá, tak len z toho, čo mu tieto mechanizmy ponúknu. Samozrejme, psychická štruktúra a dynamika je omnoho zložitejšia, no na ilustráciu plne postačí aj toto konštatovanie. Podobne negatívne sa k slobodnej vôli stavia aj moderná neuroveda. Kde presne sa v spletitých elektrochemických prepojeniach ľudského mozgu nachádza sloboda rozhodnutia? Veď je podmienená toľkými procesmi! A existuje vôbec?
obmedzenia slobodnej vôle
Slobodný čin by mohol byť takým druhom konania, ktorý nepodľahne tlaku rôznych determinizmov. To však nie je vždy mysliteľné. Obmedzujú nás napríklad už i fyzikálne charakteristiky nášho tela. Nemôžem sa predsa presunúť z Banskej Bystrice do Paríža v priebehu sekundy iba preto, lebo som sa pre to rozhodol. Sloboda teda môže byť realizovaná len v zhode s možnosťami prírody a nášho organizmu. Obmedzení sme však aj miestom, v ktorom sme sa narodili, výchovou, ktorú sme prijali a tradíciou, v ktorej sme vyrastali. Skrátka, ide o faktory prostredia, z ktorých sme mnohé prebrali a osvojili si ich ako niečo špecificky naše.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.