Pamätám sa na ten kamenný výraz, s akým ich naša mama brala do rúk. Tieto prvotriedne časopisy, ktoré k nám za socializmu prichádzali z ďalekej civilizácie ako poklad a za ktoré sa tvrdo platilo, na kriedovom papieri, s farebnými fotkami najvyspelejších vesmírnych sond, rakiet a raketoplánov, boli vždy poliate kávou, roztrhnuté, alebo inak označkované od nejakého colníka. Pamätám si na to dôverne.
Pamätám si na to ako na prvý odtlačok prstov Veľkého brata v mojom nič netušiacom detstve.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.