Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pod lupou Petra Zajaca: Ernest

.peter Zajac .časopis .klub

Z kamarátov, ktorí odišli po novembri 1989, mi utkveli v pamäti najmä tí, čo zomreli v prvých rokoch – Slávo Stračár záhadnou smrťou, Marcel Strýko doslova na zánik Československa,

... cholerik a poctivec Vlado Sládek na sebaničivý pud. Predovšetkým však myslím na Jana Langoša a Ernesta Valka. Jano Langoš zomrel pomaly pred desiatimi rokmi pod gilotínou nákladného auta, vychádzajúceho z poľa a Ernesta Valka zastrelili pred piatimi rokmi. Boli to kruté, mystické, rozumom nezvládnuteľné smrti.

V tejto chvíli však nechcem hovoriť osobne, ale o tom podstatnom. Ústavné právo v Československu po roku 1948 v skutočnom význame neexistovalo, demokratické právne vedomie bolo v hlbokom mínuse. Výsadu byť ústavnými právnikmi novembra 1989 mali len nemnohí. Ernest Valko bol jedným z nich. Patril do garnitúry novembrových ústavných právnikov, ktorá ako prvá riešila základné ústavné otázky štátu. Bola však aj prvou elitnou garnitúrou a Ernest Valko v nej patril k absolútnej špičke spolu s Ivanom Trimajom, Paľom Holländerom, ktorí medzi seba pribrali aj Petra Kresáka. Medzitým už pribudli aj ďalší, ale toto bola prétoriánska garda rodiaceho sa ústavného práva.

Keď sa rozdelilo Československo a skončil prvý aj posledný ponovembrový federálny Ústavný súd, ktorému predsedal, Ernest Valko sa rozhodol, že to všetkým ukáže.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite