Málokto o sebe tvrdí, že je fašista, ale málokto o sebe povie, že mu neprekážajú Cigáni alebo niekomu Maďari, Židia či Arabi... Bola som prekvapená, keď som sa ľudí na Slovensku, ale aj na cestách po svete začala pýtať, kto im prekáža.
Nepálcom Indovia, Indom Nepálci, Kašmírčania a bárskto, ale aj černosi napríklad, takmer všetkým cestovateľom prekážajú Izraelčania, lebo sa nevedia správať, Juhoameričanom prekážajú Severoameričania, Austrálčanom aborigéni, Číňanom Tibeťania, Američanom skoro všetci a Američania skoro všetkým. Dnes som zažila ponižujúci slovný útok v stanici metra na Vyšehrade v Prahe, a to priamo od jedného z jeho zamestnancov, predajcu lístkov za okienkom. Mala som problém, práve som prišla do Prahy a nemala som cash, moja jediná šanca kúpiť si lístok bola kreditná karta.
V metre bol síce bankomat, ale žiaľ pokazený. A tak som zašla k tomu okienku a navrhla pracovníkovi metra, že mu tam nechám občiansky, len nech mi dá lístok a ja si pôjdem vybrať niekde peniaze. Najprv ma arogantne odbil a na moju nešťastnú otázku, čo mám teda robiť, mi odpovedal s chladným a uštipačným výrazom, že mám ísť na slovenskú ambasádu. Ukázala som mu stredný prst a on mne tiež so slovami „ty taky“. Takéto situácie sú pravdepodobne dôvodom, prečo týchto pracovníkov delí od ľudí to tmavé sklo. Žiaľ, nebolo to prvý ani poslednýkrát a ja som nebola prvá ani posledná Slovenka, čo si to v Prahe zlizla. Niektorí sú proste takí. Našťastie ide len o menšinu, ale aj tak to zabolí. Zvlášť, keď si človek spomenie, ako sme boli jedna rodina... a teraz by sme vlastne vďaka zrušeným hraniciam mali byť opäť. Prekvapilo ma to podobne ako tvrdenia inak slušných a múdrych ľudí z malých slovenských miest a dedín, ktorí by „Cigánov najradšej hodili do plynu“ a to fakt citujem jedného staršieho pána. A týchto fašistických ľudí je na Slovensku kvantum. Dúfam, že nie som naivná, ak poviem, že sú v menšine, ale možno naivná som a začnú sa tu z toho rodiť desiatky a stovky malých Slotov a pribúdať bude aj Hedvíg Malinových. Žiaľ, je to niečo, pred čím neutečiem. Je to všade. A k mieru to nevedie.
Nepálcom Indovia, Indom Nepálci, Kašmírčania a bárskto, ale aj černosi napríklad, takmer všetkým cestovateľom prekážajú Izraelčania, lebo sa nevedia správať, Juhoameričanom prekážajú Severoameričania, Austrálčanom aborigéni, Číňanom Tibeťania, Američanom skoro všetci a Američania skoro všetkým. Dnes som zažila ponižujúci slovný útok v stanici metra na Vyšehrade v Prahe, a to priamo od jedného z jeho zamestnancov, predajcu lístkov za okienkom. Mala som problém, práve som prišla do Prahy a nemala som cash, moja jediná šanca kúpiť si lístok bola kreditná karta.
V metre bol síce bankomat, ale žiaľ pokazený. A tak som zašla k tomu okienku a navrhla pracovníkovi metra, že mu tam nechám občiansky, len nech mi dá lístok a ja si pôjdem vybrať niekde peniaze. Najprv ma arogantne odbil a na moju nešťastnú otázku, čo mám teda robiť, mi odpovedal s chladným a uštipačným výrazom, že mám ísť na slovenskú ambasádu. Ukázala som mu stredný prst a on mne tiež so slovami „ty taky“. Takéto situácie sú pravdepodobne dôvodom, prečo týchto pracovníkov delí od ľudí to tmavé sklo. Žiaľ, nebolo to prvý ani poslednýkrát a ja som nebola prvá ani posledná Slovenka, čo si to v Prahe zlizla. Niektorí sú proste takí. Našťastie ide len o menšinu, ale aj tak to zabolí. Zvlášť, keď si človek spomenie, ako sme boli jedna rodina... a teraz by sme vlastne vďaka zrušeným hraniciam mali byť opäť. Prekvapilo ma to podobne ako tvrdenia inak slušných a múdrych ľudí z malých slovenských miest a dedín, ktorí by „Cigánov najradšej hodili do plynu“ a to fakt citujem jedného staršieho pána. A týchto fašistických ľudí je na Slovensku kvantum. Dúfam, že nie som naivná, ak poviem, že sú v menšine, ale možno naivná som a začnú sa tu z toho rodiť desiatky a stovky malých Slotov a pribúdať bude aj Hedvíg Malinových. Žiaľ, je to niečo, pred čím neutečiem. Je to všade. A k mieru to nevedie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.