Na Liptove v týchto dňoch vystúpi Ivan Mládek. Zaspieva určite aj legendárneho Jožina z bažin. Pražáci a iní turisti sa však musia dobre pozerať, či im nad hlavami nepreletí skutočné práškovacie lietadlo. Čo sa deje? V našich lesoch sa opäť rozpútala vojna medzi lesníkmi a ochranármi. Tentoraz o chemické postreky.
Českí ochranári a ekológovia z Hnutí DUHA nedávno nabádali prostredníctvom ČTK a médií českých turistov na zvýšenú opatrnosť pri ceste na Slovensko. Lesníci tam podľa nich v niektorých oblastiach plošne aplikujú pesticídy proti kôrovcom.
.chemická vojna
Príčinou hrozivého varovania od západných susedov sú plošné postreky chemickými látkami v Nízkych Tatrách. Slovenskí lesníci však majú podľa českých ochranárov v pláne kontaminovať ďalšie turisticky atraktívne hory: Veľkú Fatru, Slovenský raj, Muránsku planinu a lesy na Orave. Lesy chcú kropiť jedom dokonca aj z lietadiel. Hnutí DUHA preto odporúča českým turistom, aby si pred cestou na Slovensko preverili, či oblasti, kam sa chystajú, neohrozujú jedovaté postreky. Delikátnu kauzu začali náhle postreky lesných porastov pesticídmi na báze cypermethrínu. Dôsledkom je mediálny chaos, všeobecná verejná neinformovanosť až dezinformovanosť a denne desaťtisíce mŕtvol lykožrútov a iného hmyzu – aj chránených chrobákov, včiel, motýľov či drobných vodných živočíchov. „To, čo sa deje v Nízkych Tatrách, možno označiť za šialenstvo, chemickú vojnu proti prírode. Plošné kropenie lesov pesticídmi v takom rozsahu tu bolo naposledy počas totality – s drastickými dôsledkami pre všetok hmyz aj vtáctvo. Neveril by som, že niečo také je dnes ešte možné,“ tvrdí Jaromír Bláha z Hnutí DUHA. Bojuje sa však najmä na Slovensku. A padajú aj trestné oznámenia. Najskôr pre podozrenie z trestného činu poškodzovania životného prostredia podalo na lesníkov trestné oznámenie Lesoochranárske zoskupenie VLK.
Vzápätí Štátne lesy SR kontrovali trestným oznámením na Juraja Lukáča, náčelníka zoskupenia, za „medializovanie zavádzajúcich informácií a šírenie poplašnej správy“. Kde je teda pravda?
.kde všade sa strieka
„Lesníci jednoducho nestíhajú ťažiť stromy, ktoré napadol kôrovec a likvidovať následky kalamít. Preto problém s premnoženým kôrovcom riešia postrekmi. Výsledkom bude postupne zlikvidovaná biodiverzita na obrovských územiach. Je to genocída celej prírody za štátne peniaze, teda za peniaze nás všetkých,“ hovorí lesník Tomáš Vančura z Liptovského Hrádku, bývalý riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP) a jeden zo signatárov výzvy na okamžité zastavenie postrekov, ktorú 10. júla iniciovalo zoskupenie VLK.
Ďalší Hrádočan, lesník Karol Kaliský, bývalý zamestnanec Správy TANAP-u, dnes koordinátor pre lesy zo SOS / Bird Life Slovensko, tvrdí: „Štát zvolil veľmi jednoduché riešenie a štátni lesníci si asi myslia, že postrekmi sa im kôrovca podarí zlikvidovať. V slovenských lesoch asi 26 percent porastov tvorí smrek, pričom optimálne by to malo byť asi 6 percent. Kôrovec napáda prestarnuté stromy, a vracia tak do prírody prirodzenú rovnováhu. Reaguje aj na globálne otepľovanie a na posun pásma smrekových a ihličnatých porastov do vyšších nadmorských výšok.“ Obaja ochranári uviedli, že štátni lesníci pesticídmi vNAPANT-e, dokonca letecky, postrekovali už vlani v lete. „Striekalo sa napríklad na hrebeni Rovne pri Ramži, smerom od sedla Čertovica na východ. Postrek vtedy zasiahol aj nejakého turistu,“ tvrdí Vančura.
Tohto roku sa podľa neho začalo s pesticídovými postrekmi už v máji v oblastiach okolo Liptovskej Tepličky a Benkova, strieka sa ďalej na území s výmerou asi 7 hektárov: „To sú oficiálne tvrdenia, zistili sme však, že sa strieka aj tam, kde sa vraj nestrieka.“ Chemikália je číra, síce mierne zafarbená na ružovo – aby bolo na prvý pohľad možné rozoznať postriekaný a nepostriekaný porast – ale po prvom daždi farebnosť stráca a voľným okom ju už na stromoch, rastlinách či pôde nevidno. „Lesníci striekajú pozemne z traktorov, terénnych áut, postrekovačmi a pravdepodobne od 20. júla začnú i s leteckými postrekmi,“ konštatuje Vančura a dodáva, že postreky povolilo Ministerstvo životného prostredia SR napriek viacerým odborným stanoviskám ochranárov. Kaliský upozorňuje: „Postrekuje sa v oblastiach bezzásahových režimov, kde sa môže kôrovcom napadnuté drevo vyťažiť a ďalej spracovať. Postreky sú preto zbytočné, navyše v absolútne neprijateľnom rozsahu a forme.“
.priznanie lesníkov
V pondelok 14. júla v hornom Liptove od rána prší. Husto leje aj v Malužinej, neveľkej obci ani nie štyri kilometre nižšie od turisticky vyhľadávanej Nižnej Boce. Hlavnou cestou zo sedla Čertovica smerom na Liptovský Hádok sa valia kamióny naložené drevom. V Bockej doline je „na každom rohu“ sklad s guľatinou, prázdne volvá a liazky čakajú na nakládku, pracuje sa od svitu do mrku. Z rozľahlých lesov, zo strmých svahov okolo, sa ozýva ostrý zvuk motorových píl. V doline hučí prudká Boca. Z dažďa a hmly trčia vysoké kopce a hrebene. Romantika pre turistov sa snúbi s tvrdou realitou života lesných robotníkov a miestnych obyvateľov. V drevom obloženej kancelárii Milana Valacha, vedúceho Lesnej správy Malužiná, je šero a útulne, i keď chladno. „Súhlas na chemické postrekovanie nám ministerstvo životného prostredia vydalo 16. júna, doručené bolo o tri dni neskôr. Áno, s postrekmi sme začali skôr, už 29. mája, ale len preto, aby sme včas zachytili rojenie lykožrúta,“ priznáva Valach ako zamestnanec štátneho podniku Lesy SR. Pod Lesný hospodársky celok (LHC) Malužiná spadá veľká časť územia, kde sa aplikuje pesticídový postrek. NAPANT hraničí s LHC Malužiná alebo ním prechádza vo viacerých úsekoch. „Postrekuje sa na niekoľkých lesných hospodárskych celkoch, ktoré boli najviac zasiahnuté veternými smršťami v rokoch 2004 – 2007. Pod našu správu patrí LHC Malužiná a LHC Svarín (asi šesť kilometrov východne od Kráľovej Lehoty – pozn. autora),“ vraví lesník.
„Chemickú asanáciu proti lykožrútom sme zatiaľ realizovali na LHC Malužiná na 9 600 kubických metroch dreva, na LHC Svarín na 2 300 kubických metroch. Striekame nielen napadnuté stromy, ale aj okolité zdravé, s cieľom ochrániť ich pred napadnutím lykožrútmi z postihnutého kalamitného dreva. Napadnuté stromy už nie je možné zachrániť, postrekom môžeme len zahubiť lykožrúta. Nestriekame plošne, ale jednotlivo, prípadne porastové „steny“ okolo ležiacej kalamity,“ vysvetľuje Valach. Postrek je vrak nebezpečný pre ostatný hmyz len vo fáze postrekovania a kým neprischne na kôre. Zdôrazňuje, že žiadne letecké postrekovanie sa na LS Malužiná nerealizovalo: „Vlani sa letecky postrekovalo, ale iba na území Lesného závodu Beňuš na Horehroní. V prípade roztrúsenej kalamity postrekujeme individuálne mechanickými rozstrekovačmi. Ak je kalamita sústredená, používajú sa na to traktory alebo terénne autá. Okrem napadnutých a ohrozených stromov sa postrekujú porastové steny okolo kalamitísk.“ Podľa tvrdení ochranárov sú postreky nebezpečné pre ľudí, môžu spôsobiť postihnutie nervovej sústavy a mužskú impotenciu. Lesník Valach si povzdychne, že podobné pesticídy sa už desiatky rokov používajú v poľnohospodárstve a sú bežne prítomné v našom potravinovom reťazci. Ich nasadenie voči kôrovcom je dôsledkom toho, že už niet inej možnosti, ako sa s nimi vyrovnať. „Ochranári, ktorí sa svojho času dušovali, že prídu odkôrňovať napadnuté kmene po kalamitách, sa u nás dodnes neukázali. A stromy stále padajú...“ dodá skrúšene Valach.
Postreky nevykonávajú lesníci, ale pracovníci nitrianskej spoločnosti Agrochem, s ktorou má Generálne riaditeľstvo Lesov SR zmluvy. Podľa Valacha odborní zamestnanci, dohliadajúci na aplikáciu postreku tam, kde má byť, dostali k dispozícii ochranné pomôcky a plynové masky tak, aby boli chránení pred prípadnou priamou kontamináciou chemikáliou. „Na to som osobne dohliadol a vyslovene som žiadal, aby masky dostali,“ dodáva Valach. Štátny lesník sa na okamih ospravedlní a z vedľajšej miestnosti donesie plynovú masku ako rukolapný dôkaz svojich slov. To, či pracovníci Agrochemu majú tiež ochranné pomôcky, nevie potvrdiť ani vyvrátiť, či ich stále používajú. Napokon, nie je to zodpovednosť objednávateľa postrekov, ale zamestnávateľa...
Pesticídový postrek podľa Valacha neškodí teplokrvným živočíchom, patrí medzi prvky schválené v EÚ a navyše – za niekoľko dní sa v pôde rozloží na zdraviu neškodné látky. Ani voda z tatranských bystrín nie je podľa neho kontaminovaná, lebo pracovníci Agrochemu majú prísny zákaz nielenže postrekovať v blízkosti vodných tokov, ale nesmú ani čerpať vodu na riedenie koncentrátu z vodných tokov. Musia si ju dovážať z mesta. Prísny zákaz vstupovať do lesov v Nízkych Tatrách by mal byť umiestnený na veľkých tabuliach pri vstupoch do dolín, pri cestách a chodníkoch. Zákaz platí pre všetkých turistov a je tam preto, lebo v lesoch sa ťaží drevo. Dostať sa „do ťažby“ môže byť životunebezpečné: padajúci strom nepočuť. K tabuliam pribudli ďalšie, informujúce o chemických postrekoch a o zákaze zberu a konzumácie lesných plodov. Stačí to však?
.pražákům, těm je hej
Minulý pondelok ani v týždni predtým sa v LHC Malužiná pesticídmi nepostrekovalo. Skúsení lesníci Jožo Trnka a Jaro Láni asistujú pri nakladaní kamiónu guľatinou, ďalšie prázdne auto stojí v rade. Nad aktivitami ochranárov len mávnu rukou: „Škoda reči, už sme zvyknutí.“ Na skládkach ležia stovky kubíkov dreva, píly nestíhajú. Trnka pozorne vypisuje papiere, značí kubatúru naloženého dreva a kamión sa v blate pomaly rozbieha smerom na Liptovský Hrádok. Za mestom s najväčším závodom na spracovanie dreva v regióne je hotel a kemping Borová Sihoť. Ráno tam pod stany prišla skupina vodákov z Prahy. O výzvach Hnutí DUHA počujú prvý raz. „To viete, ochranári. Tí to často preháňajú, to poznáme aj od nás,“ hovorí takmer osemdesiatročný Karel Štemprok, ktorý prichádza na Borovú Sihoť takmer šesťdesiat rokov skoro každý rok. Už dopoludnia s partiou splavil celý horný tok Váhu, sponad Kráľovej Lehoty až do Hrádku: „Je tu pekne, nádherné hory, rieky, jednoducho raj, aj keď dnes je vo Váhu pomenej vody. Ale tie dažde to spravia.“ Ani na jednej z recepcií hrádockých hotelov a ubytovní nič o nejakých postrekoch v okolitých lesoch nevedia. V meste sú vylepené plagáty na blížiaci sa folkový festival, kde ako hviezda večera vystúpi spomínaná česká hviezda Ivan Mládek...
Autor je spolupracovník .týždňa
Českí ochranári a ekológovia z Hnutí DUHA nedávno nabádali prostredníctvom ČTK a médií českých turistov na zvýšenú opatrnosť pri ceste na Slovensko. Lesníci tam podľa nich v niektorých oblastiach plošne aplikujú pesticídy proti kôrovcom.
.chemická vojna
Príčinou hrozivého varovania od západných susedov sú plošné postreky chemickými látkami v Nízkych Tatrách. Slovenskí lesníci však majú podľa českých ochranárov v pláne kontaminovať ďalšie turisticky atraktívne hory: Veľkú Fatru, Slovenský raj, Muránsku planinu a lesy na Orave. Lesy chcú kropiť jedom dokonca aj z lietadiel. Hnutí DUHA preto odporúča českým turistom, aby si pred cestou na Slovensko preverili, či oblasti, kam sa chystajú, neohrozujú jedovaté postreky. Delikátnu kauzu začali náhle postreky lesných porastov pesticídmi na báze cypermethrínu. Dôsledkom je mediálny chaos, všeobecná verejná neinformovanosť až dezinformovanosť a denne desaťtisíce mŕtvol lykožrútov a iného hmyzu – aj chránených chrobákov, včiel, motýľov či drobných vodných živočíchov. „To, čo sa deje v Nízkych Tatrách, možno označiť za šialenstvo, chemickú vojnu proti prírode. Plošné kropenie lesov pesticídmi v takom rozsahu tu bolo naposledy počas totality – s drastickými dôsledkami pre všetok hmyz aj vtáctvo. Neveril by som, že niečo také je dnes ešte možné,“ tvrdí Jaromír Bláha z Hnutí DUHA. Bojuje sa však najmä na Slovensku. A padajú aj trestné oznámenia. Najskôr pre podozrenie z trestného činu poškodzovania životného prostredia podalo na lesníkov trestné oznámenie Lesoochranárske zoskupenie VLK.
Vzápätí Štátne lesy SR kontrovali trestným oznámením na Juraja Lukáča, náčelníka zoskupenia, za „medializovanie zavádzajúcich informácií a šírenie poplašnej správy“. Kde je teda pravda?
.kde všade sa strieka
„Lesníci jednoducho nestíhajú ťažiť stromy, ktoré napadol kôrovec a likvidovať následky kalamít. Preto problém s premnoženým kôrovcom riešia postrekmi. Výsledkom bude postupne zlikvidovaná biodiverzita na obrovských územiach. Je to genocída celej prírody za štátne peniaze, teda za peniaze nás všetkých,“ hovorí lesník Tomáš Vančura z Liptovského Hrádku, bývalý riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP) a jeden zo signatárov výzvy na okamžité zastavenie postrekov, ktorú 10. júla iniciovalo zoskupenie VLK.
Ďalší Hrádočan, lesník Karol Kaliský, bývalý zamestnanec Správy TANAP-u, dnes koordinátor pre lesy zo SOS / Bird Life Slovensko, tvrdí: „Štát zvolil veľmi jednoduché riešenie a štátni lesníci si asi myslia, že postrekmi sa im kôrovca podarí zlikvidovať. V slovenských lesoch asi 26 percent porastov tvorí smrek, pričom optimálne by to malo byť asi 6 percent. Kôrovec napáda prestarnuté stromy, a vracia tak do prírody prirodzenú rovnováhu. Reaguje aj na globálne otepľovanie a na posun pásma smrekových a ihličnatých porastov do vyšších nadmorských výšok.“ Obaja ochranári uviedli, že štátni lesníci pesticídmi vNAPANT-e, dokonca letecky, postrekovali už vlani v lete. „Striekalo sa napríklad na hrebeni Rovne pri Ramži, smerom od sedla Čertovica na východ. Postrek vtedy zasiahol aj nejakého turistu,“ tvrdí Vančura.
Tohto roku sa podľa neho začalo s pesticídovými postrekmi už v máji v oblastiach okolo Liptovskej Tepličky a Benkova, strieka sa ďalej na území s výmerou asi 7 hektárov: „To sú oficiálne tvrdenia, zistili sme však, že sa strieka aj tam, kde sa vraj nestrieka.“ Chemikália je číra, síce mierne zafarbená na ružovo – aby bolo na prvý pohľad možné rozoznať postriekaný a nepostriekaný porast – ale po prvom daždi farebnosť stráca a voľným okom ju už na stromoch, rastlinách či pôde nevidno. „Lesníci striekajú pozemne z traktorov, terénnych áut, postrekovačmi a pravdepodobne od 20. júla začnú i s leteckými postrekmi,“ konštatuje Vančura a dodáva, že postreky povolilo Ministerstvo životného prostredia SR napriek viacerým odborným stanoviskám ochranárov. Kaliský upozorňuje: „Postrekuje sa v oblastiach bezzásahových režimov, kde sa môže kôrovcom napadnuté drevo vyťažiť a ďalej spracovať. Postreky sú preto zbytočné, navyše v absolútne neprijateľnom rozsahu a forme.“
.priznanie lesníkov
V pondelok 14. júla v hornom Liptove od rána prší. Husto leje aj v Malužinej, neveľkej obci ani nie štyri kilometre nižšie od turisticky vyhľadávanej Nižnej Boce. Hlavnou cestou zo sedla Čertovica smerom na Liptovský Hádok sa valia kamióny naložené drevom. V Bockej doline je „na každom rohu“ sklad s guľatinou, prázdne volvá a liazky čakajú na nakládku, pracuje sa od svitu do mrku. Z rozľahlých lesov, zo strmých svahov okolo, sa ozýva ostrý zvuk motorových píl. V doline hučí prudká Boca. Z dažďa a hmly trčia vysoké kopce a hrebene. Romantika pre turistov sa snúbi s tvrdou realitou života lesných robotníkov a miestnych obyvateľov. V drevom obloženej kancelárii Milana Valacha, vedúceho Lesnej správy Malužiná, je šero a útulne, i keď chladno. „Súhlas na chemické postrekovanie nám ministerstvo životného prostredia vydalo 16. júna, doručené bolo o tri dni neskôr. Áno, s postrekmi sme začali skôr, už 29. mája, ale len preto, aby sme včas zachytili rojenie lykožrúta,“ priznáva Valach ako zamestnanec štátneho podniku Lesy SR. Pod Lesný hospodársky celok (LHC) Malužiná spadá veľká časť územia, kde sa aplikuje pesticídový postrek. NAPANT hraničí s LHC Malužiná alebo ním prechádza vo viacerých úsekoch. „Postrekuje sa na niekoľkých lesných hospodárskych celkoch, ktoré boli najviac zasiahnuté veternými smršťami v rokoch 2004 – 2007. Pod našu správu patrí LHC Malužiná a LHC Svarín (asi šesť kilometrov východne od Kráľovej Lehoty – pozn. autora),“ vraví lesník.
„Chemickú asanáciu proti lykožrútom sme zatiaľ realizovali na LHC Malužiná na 9 600 kubických metroch dreva, na LHC Svarín na 2 300 kubických metroch. Striekame nielen napadnuté stromy, ale aj okolité zdravé, s cieľom ochrániť ich pred napadnutím lykožrútmi z postihnutého kalamitného dreva. Napadnuté stromy už nie je možné zachrániť, postrekom môžeme len zahubiť lykožrúta. Nestriekame plošne, ale jednotlivo, prípadne porastové „steny“ okolo ležiacej kalamity,“ vysvetľuje Valach. Postrek je vrak nebezpečný pre ostatný hmyz len vo fáze postrekovania a kým neprischne na kôre. Zdôrazňuje, že žiadne letecké postrekovanie sa na LS Malužiná nerealizovalo: „Vlani sa letecky postrekovalo, ale iba na území Lesného závodu Beňuš na Horehroní. V prípade roztrúsenej kalamity postrekujeme individuálne mechanickými rozstrekovačmi. Ak je kalamita sústredená, používajú sa na to traktory alebo terénne autá. Okrem napadnutých a ohrozených stromov sa postrekujú porastové steny okolo kalamitísk.“ Podľa tvrdení ochranárov sú postreky nebezpečné pre ľudí, môžu spôsobiť postihnutie nervovej sústavy a mužskú impotenciu. Lesník Valach si povzdychne, že podobné pesticídy sa už desiatky rokov používajú v poľnohospodárstve a sú bežne prítomné v našom potravinovom reťazci. Ich nasadenie voči kôrovcom je dôsledkom toho, že už niet inej možnosti, ako sa s nimi vyrovnať. „Ochranári, ktorí sa svojho času dušovali, že prídu odkôrňovať napadnuté kmene po kalamitách, sa u nás dodnes neukázali. A stromy stále padajú...“ dodá skrúšene Valach.
Postreky nevykonávajú lesníci, ale pracovníci nitrianskej spoločnosti Agrochem, s ktorou má Generálne riaditeľstvo Lesov SR zmluvy. Podľa Valacha odborní zamestnanci, dohliadajúci na aplikáciu postreku tam, kde má byť, dostali k dispozícii ochranné pomôcky a plynové masky tak, aby boli chránení pred prípadnou priamou kontamináciou chemikáliou. „Na to som osobne dohliadol a vyslovene som žiadal, aby masky dostali,“ dodáva Valach. Štátny lesník sa na okamih ospravedlní a z vedľajšej miestnosti donesie plynovú masku ako rukolapný dôkaz svojich slov. To, či pracovníci Agrochemu majú tiež ochranné pomôcky, nevie potvrdiť ani vyvrátiť, či ich stále používajú. Napokon, nie je to zodpovednosť objednávateľa postrekov, ale zamestnávateľa...
Pesticídový postrek podľa Valacha neškodí teplokrvným živočíchom, patrí medzi prvky schválené v EÚ a navyše – za niekoľko dní sa v pôde rozloží na zdraviu neškodné látky. Ani voda z tatranských bystrín nie je podľa neho kontaminovaná, lebo pracovníci Agrochemu majú prísny zákaz nielenže postrekovať v blízkosti vodných tokov, ale nesmú ani čerpať vodu na riedenie koncentrátu z vodných tokov. Musia si ju dovážať z mesta. Prísny zákaz vstupovať do lesov v Nízkych Tatrách by mal byť umiestnený na veľkých tabuliach pri vstupoch do dolín, pri cestách a chodníkoch. Zákaz platí pre všetkých turistov a je tam preto, lebo v lesoch sa ťaží drevo. Dostať sa „do ťažby“ môže byť životunebezpečné: padajúci strom nepočuť. K tabuliam pribudli ďalšie, informujúce o chemických postrekoch a o zákaze zberu a konzumácie lesných plodov. Stačí to však?
.pražákům, těm je hej
Minulý pondelok ani v týždni predtým sa v LHC Malužiná pesticídmi nepostrekovalo. Skúsení lesníci Jožo Trnka a Jaro Láni asistujú pri nakladaní kamiónu guľatinou, ďalšie prázdne auto stojí v rade. Nad aktivitami ochranárov len mávnu rukou: „Škoda reči, už sme zvyknutí.“ Na skládkach ležia stovky kubíkov dreva, píly nestíhajú. Trnka pozorne vypisuje papiere, značí kubatúru naloženého dreva a kamión sa v blate pomaly rozbieha smerom na Liptovský Hrádok. Za mestom s najväčším závodom na spracovanie dreva v regióne je hotel a kemping Borová Sihoť. Ráno tam pod stany prišla skupina vodákov z Prahy. O výzvach Hnutí DUHA počujú prvý raz. „To viete, ochranári. Tí to často preháňajú, to poznáme aj od nás,“ hovorí takmer osemdesiatročný Karel Štemprok, ktorý prichádza na Borovú Sihoť takmer šesťdesiat rokov skoro každý rok. Už dopoludnia s partiou splavil celý horný tok Váhu, sponad Kráľovej Lehoty až do Hrádku: „Je tu pekne, nádherné hory, rieky, jednoducho raj, aj keď dnes je vo Váhu pomenej vody. Ale tie dažde to spravia.“ Ani na jednej z recepcií hrádockých hotelov a ubytovní nič o nejakých postrekoch v okolitých lesoch nevedia. V meste sú vylepené plagáty na blížiaci sa folkový festival, kde ako hviezda večera vystúpi spomínaná česká hviezda Ivan Mládek...
Autor je spolupracovník .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.