Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor.
keď sme spolu robili rozhovor naposledy, v novembri 2013, povedali ste, že ak SR nezmení svoje hospodárenie, hrozí jej v dlhodobom horizonte bankrot. Zmenilo sa niečo na tejto predpovedi?
Za roky 2014 a 2015 sa toho až tak veľa vo verejných financiách neudialo. Z dlhodobého hľadiska je jednoznačné, že nasledujúca vláda bude musieť niečo spraviť, aby sme vedeli prejsť bez úhony cez demografické problémy, ktoré nás čakajú.
no aktuálne čísla predsa vyzerajú dobre. Ekonomika rastie, rozpočtový deficit je pod trojpercentnou hranicou s vyhliadkou na vyrovnaný rozpočet v roku 2018 a zadlženie štátu by malo klesnúť pod hranicu 50 percent HDP...
Opakujem, za dva roky sa tie čísla až tak nezmenili. V rokoch 2011 až 2013 sa tu udiala relatívne veľká konsolidácia a reforma prvého pilieru dôchodkového systému. Deficit sa podarilo stlačiť pod tri percentá, ale ďalej sme sa už nepohli. Lenže ak chceme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, čaká nás ešte veľa práce.
.gro tej konsolidácie, ktorá by mala smerovať k vyrovnanému rozpočtu v roku 2018, by sa muselo udiať až po budúcoročných parlamentných voľbách. Znamená to, že nás po nich čakajú namiesto sociálnych balíčkov skôr balíčky úsporných opatrení?
To bude závisieť od toho, ako sa k tomu postaví budúca vláda. Ako sledujem verejnú diskusiu, ani z jednej strany nie je priveľká ochota zásadne meniť sociálne balíčky. Jednoznačná opozícia voči nim neexistuje. Skôr sa mi teda zdá, že nech bude po voľbách zloženie vlády akékoľvek, skôr sa bude kabinet snažiť hľadať úsporné opatrenia inde.
.rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyčítala návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok, že kým výdavkové programy sú tam popísané dosť detailne, úspory bližšie načrtnuté nie sú. Čo to presne znamená?
V zásade ide o to, že vláda plánuje na budúci rok deficit rozpočtu na úrovni 1,9 percenta HDP. Tak sme sa snažili nájsť v rozpočte opatrenia, ktoré by znížili deficit zo súčasných približne 3 percent na oných 1,9. Našli sme tam veľa konkrétnych opatrení, ktoré idú opačným smerom. Teda nie také, ktoré znižujú deficit, ale zvyšujú ho. Čo sa týka úsporných opatrení, návrh rozpočtu bol veľmi hmlistý. Preto sme zaujali stanovisko, že rozpočet je z pohľadu rizík veľmi nevyvážený.
máte nejaký príklad tých hmlistých opatrení?
Napríklad vláda chce šetriť v zdravotníctve alebo v spotrebe štátu, no bez toho, aby konkretizovala, ako tie úspory chce dosiahnuť. Pritom vidíme, že v zdravotníctve už dva-tri roky výdavky rastú rýchlejšie, než vláda plánuje. V posledných dvoch rokoch prekonali aj pesimistické očakávania. My sme predpovedali, že výdavky porastú rýchlejšie, než plánuje vláda, no v skutočnosti rástli ešte rýchlejšie, než aká bola naša predpoveď. Zdravotníctvo bude pre budúcu vládu musieť byť absolútne kľúčovou prioritou.
vyhodnocujete aj spätne, či sa vláda do čísiel svojho hospodárenia, ktoré si dopredu plánuje, triafa?
Samozrejme, je to jedna z našich úloh. Máme sledovať, či ciele boli dodržané. Musím povedať, že za minulý rok neboli a za tento rok pravdepodobne tiež nebudú. Takže už dva roky je problém s dodržiavaním cieľov, ktoré si vláda sama stanovila. Aby nedošlo k omylu, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nehovorí, aké tie ciele majú byť. My iba konštatujeme, že v posledných dvoch rokoch sa ich nedarí plniť tak, ako sú na papieri.
no externé prostredie vláde praje. Ceny energií sú relatívne nízke. Úroky sú takmer na nule, čo štátu umožňuje lacno si požičiavať. Darí sa aj našim exportným partnerom. Do akej miery je súčasný rast slovenskej ekonomiky spôsobený politikou vlády a do akej miery stavom vonkajšieho prostredia?
Je to aj externým prostredím, ale tiež politikou vlády. Opatrenia v oblasti zvýšenia efektivity výberu dane z pridanej hodnoty boli celkom úspešné. Rozpočet mal vlani aj tento rok svoje pozitívne momenty. Mimoriadne príjmy prišli zo zrýchlenia ekonomiky, ale aj vďaka prestupu ľudí z druhého do prvého piliera. Znížili sa úrokové náklady na štátny dlh. No všetky tieto príjmy boli použité na dodatočné výdavkové programy a na zreálnenie rizík, ktoré boli v rozpočte podcenené. Čiže stále nemáme detailný plán, ako dostať zadlženie pod 50 percent HDP, čo je prvá hranica dlhovej brzdy.
počas krízy sa hovorilo, že dobré časy v polovici minulého desaťročia Slovensko nevyužilo, aby vyrovnalo svoje rozpočty.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.