Kúpeľné mesto Karlovy Vary sa medzi štvrtým a dvanástym júlom už po štyridsiaty tretí raz zmenilo na dejisko Medzinárodného filmového festivalu.
Filmoví nadšenci sa mohli stretnúť s hereckými hviezdami i mladými, talentovanými tvorcami, program ponúkal množstvo filmov od nákladných produkcií až po netradičné nezávislé snímky. A znova vznikla príjemná, neformálna atmosféra, ktorá priťahuje každý rok viac divákov.
Dejiskom festivalu sa opäť stal Hotel Thermal. Jeho strohé steny zaplnili filmové plagáty, pribudla nástenka na odkazy, festivalová predajňa, press centrum či „červený koberec“, tento raz v zelenej variácii. Pred budovou vyrástli festivalové pokladne, reklamné bilbordy, stany reklamných partnerov i stánky s občerstvením. Pach klobás a steakov sa miesil s vôňou kúpeľných oblátok a sviežou arómou limiet z obľúbeného festivalového mojita. Hotel i jeho okolie obsadilo takmer jedenásťtisíc akreditovaných účastníkov, ktorých príslušnosť k festivalu prezrádza akreditácia s oranžovou stuhou a festivalový program v rukách. To všetko patrí k Varom rovnako ako Festivalový denník či dlhé rady pred pokladňami a kinosálami.
.skromné hviezdy
Tento rok do Varov zavítalo niekoľko hviezd najväčšej svietivosti. Prvou z nich bol americký herec Robert De Niro, ktorý prišiel uviesť film Čo sa vlastne stalo režiséra Barryho Levinsona. Vynikajúci herec, ktorý v priebehu svojej kariéry bravúrne stvárnil množstvo komplikovaných postáv (vrátane hrdinov vo filmoch Taxikár a Zúriaci býk), prevzal od prezidenta festivalu Jiřího Bartošku Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii. V stredu poctil festival svojou návštevou ďalší slávny americký herec Danny Glover, ktorý si zahral v sérii Smrtonosná zbraň. Glover na festival priviezol filmy Honneydripper Johna Saylesa a Prosíme pretočte Michela Gondryho. Prvý z nich sa vracia do obdobia päťdesiatych rokov, do doby významných politických zmien v USA. Herec vo Varoch hovoril o potrebe politickej i občianskej angažovanosti. Zaspomínal na svojich predkov, ktorí museli zviesť tvrdý boj s rasizmom a spoločenskými predsudkami. Glover, ktorý sa odmieta vnímať ako hviezda, a tvrdí o sebe, že je iba „pracujúcim hercom“, si z Varov odniesol Cenu prezidenta festivalu.
Rovnaké ocenenie získal i britský herec Christopher Lee, ktorý má na konte stovky filmových i divadelných rolí. V posledných rokoch sa zapísal do diváckeho povedomia úlohou Sarumana z trilógie Pán Prsteňov. Tento talentovaný herec sa prejavil ako vynikajúci rozprávač. Jeho prednášku počúvalo prítomné publikum takmer so zatajeným dychom. Lee pôsobil ako mimoriadne pokorný, skromný a erudovaný človek. Aplauz publika si vyslúžil už v prvých minútach, keď zaspieval úryvok z opery Predaná nevesta. V češtine a s bezchybným prízvukom! Ešte väčší údiv vyvolal svojou detailnou znalosťou českých dejín a českej kultúry. Zaspomínal na vznik Československa či Pražskú jar, ocenil tvorbu hudobných skladateľov Leoša Janáčka a Bedřicha Smetanu.
.víťazi a ocenení
Ocenení sa tento rok odovzdávalo skutočne hojne. Okrem De Nira získali Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii aj režiséri Ivan Passer, Dušan Hanák a Juraj Jakubisko. Ten zároveň predstavil svoj posledný film Bathory. A, samozrejme, s napätím boli očakávaní víťazi súťažnej sekcie. Podobne ako vlani i tento rok bol Krištáľovým glóbusom za najlepší film ocenený svojrázny detektívny príbeh. Zvíťazil film Ukrutne šťastní dánskeho režiséra Henrika Rubena Genza, v ktorom sa žáner krimifilmu mieša s drámou, westernom a hororom. Ocenenie za najlepšiu réžiu si odniesol Alexej Učitel za film Zajatec, ktorý priniesol reflexiu rusko-čečenského konfliktu. Český film Karamazovovci Petra Zelenku bol novinármi považovaný za favorita súťaže, získal však len zvláštne uznanie poroty. Rovnakú cenu porotcovia udelili drsnej maďarskej detektívke Pátranie debutujúceho režiséra Attilu Gigora. V Čechách zostali ceny za najlepšie herecké výkony. Putovali do rúk Marthy Issovej a Jiřího Mádla. Mladí herci vo filme Michaely Pavlátovej Deti noci stvárnili dvoch outsiderov z pražského Karlína.
.reflexie
Množstvo zaujímavých titulov sa dalo nájsť aj v ostatných sekciách festivalového programu. V súčasnom filme existuje výrazná línia, ktorá zatláča dramatický konflikt do úzadia alebo naň celkom rezignuje a kľúčovú úlohu preberá presné zachytenie situácií a dôsledné vykreslenie charakterov. Rumunský režisér Radu Muntean priviezol do Varov drámu Boogie, ktorá sleduje jeden deň v živote tridsiatnika Bogdana. Film prirodzene zachytáva každodennosť rumunskej strednej triedy, konfrontuje hlavného hrdinu so stratenou mladosťou a nenápadne poodhaľuje absenciu niektorých rozmerov bytia.
Ľahostajnosť a strata zodpovednosti sú témou švédskeho filmu V moci davu. Režisér Ruben Östlund na základe štyroch bežných situácií demystifikuje konformitu v modernej spoločnosti a jej dôsledky. Režisér si vyberá netradičné uhly pohľadu a každú sekvenciu sníma ako jeden záber, čím vytvára zaujímavý efekt neangažovanosti, klaustrofóbie a straty perspektívy. Snímka Zberateľka debutujúcej litevskej režisérky Kristiny Buožyte zobrazuje mladú ženu, ktorá stratila schopnosť prežívať emócie. Experimenty s videozáznamami v nej spúšťajú emocionálne reakcie, jej konanie ju však čoraz viac oddeľuje od reality a vťahuje do patologického sveta voyerizmu. Portrét cynickej osobnosti nadobúda pôsobivosť vďaka presvedčivému výkonu Gabije Ryškuviene v hlavnej úlohe i štylizovanej, chladnej kamere. Oba filmy sa vyznačovali analytickým prístupom a absenciou akýchkoľvek emócií.
Celkom odlišný štýl charakterizoval americký nezávislý film Chop Shop. Snímka Ramina Bahraniho ukazuje život sirôt na dne spoločenského rebríčka bez horkosti, cynizmu či sentimentu. Citlivo približuje morálne prešľapy, ktorých sa hlavné postavy s vidinou lepšieho života dopúšťajú. V bezvýchodiskovej situácii sa ocitá aj hrdinka argentínskeho filmu V klietke. Pre vraždu svojho milenca, ktorej okolnosti zostávajú zahmlené, sa tehotná študentka Julia ocitá vo väzenskom bloku pre matky s deťmi. Dielo Pabla Trapera s dokumentárnou presnosťou zachytáva život väznených žien a detí, zároveň prináša osobitú výpoveď o vyrovnávaní sa s vlastným materstvom.
.cesty a stretnutia
Priestor dostali i snímky, ktoré realisticky znázornené postavy situovali do dobre premyslených príbehov. Starnúci univerzitný profesor, hrdina filmu Návštevník amerického herca a režiséra Toma McCarthyho, roky uniká od svojich pocitov k práci, aby zabudol na dávnu emocionálnu traumu. Z izolácie ho vyvedie stretnutie s mladým párom imigrantov. Konvenčný, no dobre vystavaný príbeh je podaný bez citovej manipulácie. Film s autentickými postavami a originálnou africkou hudbou zároveň komentuje neľudskosť americkej imigračnej politiky.
Mexický režisér Fernando Eimbcke v snímke Jazero Tahoe tiež zobrazuje potrebu prijať zásadné životné zmeny. Film svojím pomalým tempom, minimalizmom a zmyslom pre absurditu pripomenie snímky Jima Jarmuscha. Putovanie za súčiastkou do pokazeného auta zavedie dospievajúceho Juana k rozmanitým bizarným figúrkam. Cesta mladíka má silnú záverečnú pointu, ktorá nasvieti predchádzajúce udalosti celkom novým spôsobom a spojí zdanlivo nesúvisiace udalosti do podoby intímneho príbehu.
Iným spôsobom sa s citovými traumami vyrovnávajú postavy z taiwanského filmu Najvzdialenejšia cesta. V snímke Lin Jing-Jieho sa vydávajú sa na cestu, ktorá vedie k oslobodeniu od minulých vzťahov a novému pochopeniu vlastnej identity. Film autenticky zachytáva emócie troch hlavných postáv, upúta poetickým vizuálom a precíznou prácou so zvukmi.
.experimenty
Nemohli chýbať ani snímky, v ktorých sa zrkadlil novátorský pohľad na netradičné otázky. Film Napísané kórejského režiséra Kim Byung-Woo skúma vznik filmového diela. Nie je dokumentárnym záznamom tvorivého procesu, ale výrazne štylizovaným zamyslením nad tým, kto vytvára filmovú postavu. Scenárista? Herec? Režisér? Alebo postava ožíva vlastným životom? Odpovede môže divák hľadať v dialógu s dielom.
Izraelský režisér Ari Folman uviedol napäto očakávaný animovaný dokument Valčík s Baširom, v ktorom skúma svoju vlastnú minulosť v armáde i okolnosti izraelskej akcie v zajateckých táboroch Sabra a Šatíla. Folman dôkladne odhaľuje čriepky vlastnej i národnej minulosti, animované vyhotovenie a citlivá práca s farbami dodáva jeho filmu nezvyčajnú výrazovú silu.
V Karlových Varoch bol znova priestor na rozmanité reflexie, príbehy a režijné postupy. Neformálne diskusie s tvorcami striedali veľkolepé ceremónie a hostiny pre hviezdy. V kinosálach i na chodbách Thermalu sa stretávali tvorcovia i filmoví nadšenci. Opäť tu vládla rozmanitosť, ktorou si karlovarský festival už roky získava priazeň.
Filmoví nadšenci sa mohli stretnúť s hereckými hviezdami i mladými, talentovanými tvorcami, program ponúkal množstvo filmov od nákladných produkcií až po netradičné nezávislé snímky. A znova vznikla príjemná, neformálna atmosféra, ktorá priťahuje každý rok viac divákov.
Dejiskom festivalu sa opäť stal Hotel Thermal. Jeho strohé steny zaplnili filmové plagáty, pribudla nástenka na odkazy, festivalová predajňa, press centrum či „červený koberec“, tento raz v zelenej variácii. Pred budovou vyrástli festivalové pokladne, reklamné bilbordy, stany reklamných partnerov i stánky s občerstvením. Pach klobás a steakov sa miesil s vôňou kúpeľných oblátok a sviežou arómou limiet z obľúbeného festivalového mojita. Hotel i jeho okolie obsadilo takmer jedenásťtisíc akreditovaných účastníkov, ktorých príslušnosť k festivalu prezrádza akreditácia s oranžovou stuhou a festivalový program v rukách. To všetko patrí k Varom rovnako ako Festivalový denník či dlhé rady pred pokladňami a kinosálami.
.skromné hviezdy
Tento rok do Varov zavítalo niekoľko hviezd najväčšej svietivosti. Prvou z nich bol americký herec Robert De Niro, ktorý prišiel uviesť film Čo sa vlastne stalo režiséra Barryho Levinsona. Vynikajúci herec, ktorý v priebehu svojej kariéry bravúrne stvárnil množstvo komplikovaných postáv (vrátane hrdinov vo filmoch Taxikár a Zúriaci býk), prevzal od prezidenta festivalu Jiřího Bartošku Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii. V stredu poctil festival svojou návštevou ďalší slávny americký herec Danny Glover, ktorý si zahral v sérii Smrtonosná zbraň. Glover na festival priviezol filmy Honneydripper Johna Saylesa a Prosíme pretočte Michela Gondryho. Prvý z nich sa vracia do obdobia päťdesiatych rokov, do doby významných politických zmien v USA. Herec vo Varoch hovoril o potrebe politickej i občianskej angažovanosti. Zaspomínal na svojich predkov, ktorí museli zviesť tvrdý boj s rasizmom a spoločenskými predsudkami. Glover, ktorý sa odmieta vnímať ako hviezda, a tvrdí o sebe, že je iba „pracujúcim hercom“, si z Varov odniesol Cenu prezidenta festivalu.
Rovnaké ocenenie získal i britský herec Christopher Lee, ktorý má na konte stovky filmových i divadelných rolí. V posledných rokoch sa zapísal do diváckeho povedomia úlohou Sarumana z trilógie Pán Prsteňov. Tento talentovaný herec sa prejavil ako vynikajúci rozprávač. Jeho prednášku počúvalo prítomné publikum takmer so zatajeným dychom. Lee pôsobil ako mimoriadne pokorný, skromný a erudovaný človek. Aplauz publika si vyslúžil už v prvých minútach, keď zaspieval úryvok z opery Predaná nevesta. V češtine a s bezchybným prízvukom! Ešte väčší údiv vyvolal svojou detailnou znalosťou českých dejín a českej kultúry. Zaspomínal na vznik Československa či Pražskú jar, ocenil tvorbu hudobných skladateľov Leoša Janáčka a Bedřicha Smetanu.
.víťazi a ocenení
Ocenení sa tento rok odovzdávalo skutočne hojne. Okrem De Nira získali Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii aj režiséri Ivan Passer, Dušan Hanák a Juraj Jakubisko. Ten zároveň predstavil svoj posledný film Bathory. A, samozrejme, s napätím boli očakávaní víťazi súťažnej sekcie. Podobne ako vlani i tento rok bol Krištáľovým glóbusom za najlepší film ocenený svojrázny detektívny príbeh. Zvíťazil film Ukrutne šťastní dánskeho režiséra Henrika Rubena Genza, v ktorom sa žáner krimifilmu mieša s drámou, westernom a hororom. Ocenenie za najlepšiu réžiu si odniesol Alexej Učitel za film Zajatec, ktorý priniesol reflexiu rusko-čečenského konfliktu. Český film Karamazovovci Petra Zelenku bol novinármi považovaný za favorita súťaže, získal však len zvláštne uznanie poroty. Rovnakú cenu porotcovia udelili drsnej maďarskej detektívke Pátranie debutujúceho režiséra Attilu Gigora. V Čechách zostali ceny za najlepšie herecké výkony. Putovali do rúk Marthy Issovej a Jiřího Mádla. Mladí herci vo filme Michaely Pavlátovej Deti noci stvárnili dvoch outsiderov z pražského Karlína.
.reflexie
Množstvo zaujímavých titulov sa dalo nájsť aj v ostatných sekciách festivalového programu. V súčasnom filme existuje výrazná línia, ktorá zatláča dramatický konflikt do úzadia alebo naň celkom rezignuje a kľúčovú úlohu preberá presné zachytenie situácií a dôsledné vykreslenie charakterov. Rumunský režisér Radu Muntean priviezol do Varov drámu Boogie, ktorá sleduje jeden deň v živote tridsiatnika Bogdana. Film prirodzene zachytáva každodennosť rumunskej strednej triedy, konfrontuje hlavného hrdinu so stratenou mladosťou a nenápadne poodhaľuje absenciu niektorých rozmerov bytia.
Ľahostajnosť a strata zodpovednosti sú témou švédskeho filmu V moci davu. Režisér Ruben Östlund na základe štyroch bežných situácií demystifikuje konformitu v modernej spoločnosti a jej dôsledky. Režisér si vyberá netradičné uhly pohľadu a každú sekvenciu sníma ako jeden záber, čím vytvára zaujímavý efekt neangažovanosti, klaustrofóbie a straty perspektívy. Snímka Zberateľka debutujúcej litevskej režisérky Kristiny Buožyte zobrazuje mladú ženu, ktorá stratila schopnosť prežívať emócie. Experimenty s videozáznamami v nej spúšťajú emocionálne reakcie, jej konanie ju však čoraz viac oddeľuje od reality a vťahuje do patologického sveta voyerizmu. Portrét cynickej osobnosti nadobúda pôsobivosť vďaka presvedčivému výkonu Gabije Ryškuviene v hlavnej úlohe i štylizovanej, chladnej kamere. Oba filmy sa vyznačovali analytickým prístupom a absenciou akýchkoľvek emócií.
Celkom odlišný štýl charakterizoval americký nezávislý film Chop Shop. Snímka Ramina Bahraniho ukazuje život sirôt na dne spoločenského rebríčka bez horkosti, cynizmu či sentimentu. Citlivo približuje morálne prešľapy, ktorých sa hlavné postavy s vidinou lepšieho života dopúšťajú. V bezvýchodiskovej situácii sa ocitá aj hrdinka argentínskeho filmu V klietke. Pre vraždu svojho milenca, ktorej okolnosti zostávajú zahmlené, sa tehotná študentka Julia ocitá vo väzenskom bloku pre matky s deťmi. Dielo Pabla Trapera s dokumentárnou presnosťou zachytáva život väznených žien a detí, zároveň prináša osobitú výpoveď o vyrovnávaní sa s vlastným materstvom.
.cesty a stretnutia
Priestor dostali i snímky, ktoré realisticky znázornené postavy situovali do dobre premyslených príbehov. Starnúci univerzitný profesor, hrdina filmu Návštevník amerického herca a režiséra Toma McCarthyho, roky uniká od svojich pocitov k práci, aby zabudol na dávnu emocionálnu traumu. Z izolácie ho vyvedie stretnutie s mladým párom imigrantov. Konvenčný, no dobre vystavaný príbeh je podaný bez citovej manipulácie. Film s autentickými postavami a originálnou africkou hudbou zároveň komentuje neľudskosť americkej imigračnej politiky.
Mexický režisér Fernando Eimbcke v snímke Jazero Tahoe tiež zobrazuje potrebu prijať zásadné životné zmeny. Film svojím pomalým tempom, minimalizmom a zmyslom pre absurditu pripomenie snímky Jima Jarmuscha. Putovanie za súčiastkou do pokazeného auta zavedie dospievajúceho Juana k rozmanitým bizarným figúrkam. Cesta mladíka má silnú záverečnú pointu, ktorá nasvieti predchádzajúce udalosti celkom novým spôsobom a spojí zdanlivo nesúvisiace udalosti do podoby intímneho príbehu.
Iným spôsobom sa s citovými traumami vyrovnávajú postavy z taiwanského filmu Najvzdialenejšia cesta. V snímke Lin Jing-Jieho sa vydávajú sa na cestu, ktorá vedie k oslobodeniu od minulých vzťahov a novému pochopeniu vlastnej identity. Film autenticky zachytáva emócie troch hlavných postáv, upúta poetickým vizuálom a precíznou prácou so zvukmi.
.experimenty
Nemohli chýbať ani snímky, v ktorých sa zrkadlil novátorský pohľad na netradičné otázky. Film Napísané kórejského režiséra Kim Byung-Woo skúma vznik filmového diela. Nie je dokumentárnym záznamom tvorivého procesu, ale výrazne štylizovaným zamyslením nad tým, kto vytvára filmovú postavu. Scenárista? Herec? Režisér? Alebo postava ožíva vlastným životom? Odpovede môže divák hľadať v dialógu s dielom.
Izraelský režisér Ari Folman uviedol napäto očakávaný animovaný dokument Valčík s Baširom, v ktorom skúma svoju vlastnú minulosť v armáde i okolnosti izraelskej akcie v zajateckých táboroch Sabra a Šatíla. Folman dôkladne odhaľuje čriepky vlastnej i národnej minulosti, animované vyhotovenie a citlivá práca s farbami dodáva jeho filmu nezvyčajnú výrazovú silu.
V Karlových Varoch bol znova priestor na rozmanité reflexie, príbehy a režijné postupy. Neformálne diskusie s tvorcami striedali veľkolepé ceremónie a hostiny pre hviezdy. V kinosálach i na chodbách Thermalu sa stretávali tvorcovia i filmoví nadšenci. Opäť tu vládla rozmanitosť, ktorou si karlovarský festival už roky získava priazeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.