Mne, atlétovi telom aj dušou, trhá srdce, keď viem, že tento škandál je problémom atletiky.
Doping sa často spájal s ruskými športovcami. Takže to, že aj aktuálny stav sa týka Ruska a že dokumenty nezávislej komisie WADA (Svetovej antidopingovej agentúry) obviňujú z organizovaného dopingu práve ruských atlétov a inštitúcie, nie je príliš prekvapujúce. Trochu viac ma už prekvapilo, že do dopingu sú zapletení vládni predstavitelia a ruská federálna bezpečnostná služba FBS, ktorá údajne na priamy rozkaz ministra športu Vitalij Mutka kontrolovala laboratórium v Moskve. Ale to, že sa tento škandál úzko spája s najvyššími predstaviteľmi IAAF (Medzinárodnej atletickej federácie) je šokujúce. Vo Francúzsku obvinili z korupcie nielen bývalého šéfa svetovej atletiky, Senegalčana Lamina Diacka, ale aj jeho právneho poradcu Habiba Cissého a šéfa antidopingového programu IAAF Gabriela Dolla.
Zjednodušene sa dá povedať, že Rusi používali dopingové látky a mali na to veľmi dobre premyslený systém. Na štart veľkých pretekov chodili už vyčistení, takže dopingovými skúškami prechádzali. Mimosúťažné kontroly takmer nepoznali. Dopingoví komisári mali vôbec problém sa do Ruska dostať, respektíve ruských atlétov nájsť. Keď v roku 2009 začala WADA a IAAF používať biologické pasy (pravidelne sa doň zaznamenávajú a porovnávajú krvné testy športovcov), začali mať Rusi problémy.
Biologický pas je veľmi jednoduchý spôsob, ako kontrolovať športovcov tam, kde zlyhávajú bežné testy na zakázané látky. V samotnej krvnej vzorke, ktorú športovcovi odobrali, sa nehľadajú zakázané látky, len sa kontrolujú krvné hodnoty. Komisári sa snažia nazbierať čo najviac vzoriek od jednotlivých športovcov (odbery sa robia pred súťažami, pri mimosúťažných kontrolách) a potom porovnávajú jednotlivé hodnoty.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na
web@tyzden.sk.
