Názor, že ide o nezmysel, zaznel napríklad od Jozefa Majchráka v internetovom denníku Postoj, spochybňujúcom samotný inštitút komisára pre deti. Nespomínam si, či aj zriadenie inštitútu verejného ochrancu práv bolo sprevádzané podobnými negatívnymi očakávaniami. Predpokladám však, že dnes už si význam úradu ombudsmana nedovolí spochybňovať nikto. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že komisár pre deti je len iným názvom pre detského ombudsmana. Jeho poslaním je počúvať hlas detí, na základe podnetov alebo z vlastnej iniciatívny posudzovať dodržiavanie ich práv, obhajovať ich najlepší záujem, pomáhať im v situáciách, keď si nedokážu poradiť samy, navrhovať opatrenia v ich prospech.
Obavy odporcov inštitútu komisára pre deti akoby vychádzali z predpokladu, že obhajobou práv detí budú automaticky poškodené oprávnené záujmy dospelých, čo je úplný nezmysel.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.