Čo sa to vlastne pred sto rokmi stalo a prečo to dnes všetci s takou úctou oslavujú?
.to, že špeciálna teória relativity z roku 1905 a všeobecná teória relativity z roku 1915 sa volajú takmer rovnako, je v istom zmysle škoda. Podobné názvy totiž vyvolávajú celkom falošný dojem, že ide o dva varianty – špeciálnejší a všeobecnejší – jednej a tej istej teórie. V skutočnosti sú to dve odlišné teórie. Majú síce veľa spoločného, ale v zásade ide o rôzne teórie rôznych fyzikálnych javov. Špeciálna teória relativity úzko súvisí s elektromagnetizmom a nemá nič spoločné s gravitáciou. Všeobecná teória relativity je teóriou gravitácie a o elektromagnetizme nehovorí nič všeobecnejšie ako jej špeciálna menovkyňa.
Ale prečo sa volajú tak podobne, keď sú také rozdielne? Pretože ich tak Einstein nazval. Prečo ich tak nazval? Pretože sú obidve založené na rovnakom princípe, ktorý Einstein volal princípom relativity a podľa ktorého sa o pohybe dá zmysluplne hovoriť len vtedy, ak povieme vzhľadom k čomu (relatívne k čomu) sa tento pohyb koná. Tento zdanlivo nepríliš zaujímavý a nenápadný princíp vedie v spojení s dvomi jednoduchými experimentálnymi faktami k úplne nečakaným a fascinujúcim záverom týkajúcim sa štruktúry priestoru a času.
A v čom je hlavný rozdiel? V tých dvoch experimentálnych faktoch. Jeden z nich – rovnaká rýchlosť svetla pre všetkých pozorovateľov – vedie (po upresnení slova všetkých) k špeciálnej teórii relativity. Druhý z nich – rovnaké zrýchlenie všetkých voľne padajúcich telies – vedie k všeobecnej teórii relativity. Tieto dva v niečom skoro až podobné prírodné zákony vedú v spojení s princípom relativity k dvom dosť odlišným dôsledkom týkajúcim sa geometrie nášho sveta.
Dôsledkom zákona stálej rýchlosti svetla je existencia časopriestoru, v ktorom sa stierajú niektoré rozdiely medzi časom a priestorom. Tento časopriestor je základným predmetom skúmania špeciálnej teórie relativity. Dôsledkom zákona rovnakých zrýchlení voľného pádu je zakrivenie tohto časopriestoru. Toto zakrivenie je základným predmetom skúmania všeobecnej teórie relativity.
sedem rozdielov
Výrazné rozdiely však nie sú len vo výsledných teóriách, ale aj v okolnostiach ich vzniku. Ak by sme mali nájsť sedem rozdielov, bola by to celkom ľahká úloha. Tak po prvé, v roku 1905 bol Einstein neznámym úradníkom patentového úradu v Berne, v roku 1915 bol známym profesorom fyziky v Berlíne. Po druhé, v roku 1905 bol pomerne čerstvo ženatý s Milevou Marič, v roku 1915 žili už rok oddelene.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.