Popri projekciách je k dispozícii aj bohatý sprievodný program – bývajú výstavy, debaty, koncerty. Tento rok v čase od 26. novembra do prvého decembra.
Jeden svet je (nielen) v slovenskom festivalovom živote výnimočný a oplatí sa neprepásť ho. Na nasledujúcich riadkoch zopár slov o niekoľkých snímkach z festivalového programu. Ale bude sa dať vidieť oveľa oveľa viac.
O niektorých filmoch bola už v minulosti na stránkach .týždňa reč, napríklad o snímkach Anton Srholec (réžia Alena Čermáková), Stále spolu (Eva Tomanová), Tak ďaleko, tak blízko (Jaro Vojtek), dotkli sme sa aj kauzy domova sociálnych služieb v lučenskej Slatinke, o ktorej rozpráva film Jednoduché šťastie (Daniela Meressa Rusnoková).
V sekcii Slovenský dokumentárny film sa bude premietať aj snímka Stopy v snehu (Slavomír Zrebný) o neslobode slova počas budovania (našťastie nevybudovaného) komunizmu u nás, o pašovaní (najmä náboženskej) literatúry zo západných demokratických krajín a množení zakázaných tlačovín v Československu, o cenzúre pracujúcej v prospech ideológie, o kresťanstve ako priestore pre vnútornú slobodu napriek vonkajšiemu žalárnictvu. Prečo práve z napísaných viet bol totalitný režim taký nervózny? Lebo nevzdelané masy sa manipulujú účinnejšie ako tie vzdelané. Lebo v knihách sa ukrýva vzdelanie. Stopy v snehu sú kultivovane spravený dokument z produkcie Ústavu pamäti národa.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.