... druhý zasa: „I jen si piš, synu!“
Juraj Kušnierik patril jednoznačne k druhému typu, on však v pravom zmysle slova kritikom vlastne ani nebol, skôr by som ho trochu nadneseným, ale azda výstižným slovom nazval „zvestovateľ“. Vrodené založenie i povaha ho viedli k tomu, že tak v živote, ako aj v umení vyzdvihoval to pekné a dobré, a svojimi recenziami a článkami sa usiloval podeliť aj s ostatnými o potešenie z estetického či myšlienkového zážitku. Chcel byť, a aj bol nositeľom radostných zvestí.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.