Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bol si bránou, ktorá sa otvára

.daniel Pastirčák .časopis .spoločnosť

Len nedávno si mi rozprával, aké je to v .týždni po odchode kolegov. Netušili sme, že onedlho budem do .týždňa písať tieto vynútené riadky, aby som sa s tebou navždy rozlúčil.

Také odchody sa neplánujú, do poslednej chvíle o nich nevieme. No ty si vlastne ani neodišiel. Zostal si naplno, kde si bol. Dnes to cítime viac ako kedykoľvek predtým. S prekvapením vidíme, kde všade si, v koľkých tvárach sa zrkadlí tvoja tvár. A vidíme to práve preto, že si, ľudsky vzaté, nenávratne preč.

Tvárou v tvár tvojej neprítomnosti si čoraz jasnejšie uvedomujem, čo z teba tu s nami zostane. Zostane tu priestor – veľký priestor. Vo svojej fyzickej prítomnosti si bol dominantnou postavou, tvoje veľké telo nebolo možné prehliadnuť ani v sále plnej ľudí.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite