Milí čitatelia,
Na tomto mieste nachádzate týždeň čo týždeň slová Michala Kaščáka. Prečo tu nie sú teraz? Je Mišo v poriadku? Neprestal pre nás písať? Nezrušili sme jeho rubriku?
Nie, nie. Mišo je v poriadku, naše vzťahy nikdy neboli lepšie a jeho skvelé texty sa budú na tomto mieste objavovať aj naďalej. Od samého začiatku však dávame ich autorovi zhruba v tomto čase na jeden týždeň voľno. No, voľno ako voľno. Keď píšem tento text, je Mišo na trenčianskom letisku. Koordinuje stavbu stejdžov, arén a stanov, rokuje s dodávateľmi vody a generátorov, dohliada na rozmiestnenie spŕch a toi toi búdok, dolaďuje posledné detaily s manažérmi umelcov blížiacich sa do Trenčína, rieši neočakávané, no o to s väčšou istotou sa objavujúce problémy, veľmi sa teší na štvrtok večer, keď sa začne zapĺňať stanový tábor, pevne dúfa, že všetci avizovaní vystupujúci v poriadku dorazia, ustavične mu zvoní telefón a chrčí vysielačka,...
V takom zhone sa nedá písať. Pravdupovediac, aj by sa dalo – aspoň podľa nás v redakcii, ktorí denne naťukáme do svojich počítačov stovky slov, za ktorými si síce stojíme, no vieme, že z dlhodobejšieho hľadiska ide o vianovskú „penu dní“. Mišo je však iný. Nad svojimi slovami viac rozmýšľa a s väčšou vážnosťou ich kladie na papier. Tak to bolo, keď písal texty pre Bez ladu a skladu, tak to je, keď píše do .týždňa. A tak to je, keď tvorí Pohodu. S rozvahou, no nie bez vášne. Citlivo, no zároveň slobodne. Preto sú jeho texty vtipné, hlboké a zaujímavé. Preto je jeho festival príjemný, pestrofarebný a radostný.
My sa tešíme, že môžeme byť pri tom. Že môžeme ako prví (veru, ešte pred vami, milí naši čitatelia) čítať jeho texty, že môžeme rok čo rok sledovať rast Pohody – od chaosu, cez šialené nápady, zdanlivo neriešiteľné problémy a prvé, ešte „prísne tajné“ informácie o možných vystupujúcich, až po hektické dni pred festivalom, spontánnu radosť počas neho a príjemnú vyčerpanosť po ňom.
Milý Mišo,
Napísal som tento text namiesto Teba. Išlo to celkom ľahko a odovzdal som si ho načas, čo sa Tebe málokedy podarí. Ale na budúci týždeň už zase píšeš Ty a ja sa na Tvoj text už teraz teším. Aj vy, milí naši čitatelia, však?
Na tomto mieste nachádzate týždeň čo týždeň slová Michala Kaščáka. Prečo tu nie sú teraz? Je Mišo v poriadku? Neprestal pre nás písať? Nezrušili sme jeho rubriku?
Nie, nie. Mišo je v poriadku, naše vzťahy nikdy neboli lepšie a jeho skvelé texty sa budú na tomto mieste objavovať aj naďalej. Od samého začiatku však dávame ich autorovi zhruba v tomto čase na jeden týždeň voľno. No, voľno ako voľno. Keď píšem tento text, je Mišo na trenčianskom letisku. Koordinuje stavbu stejdžov, arén a stanov, rokuje s dodávateľmi vody a generátorov, dohliada na rozmiestnenie spŕch a toi toi búdok, dolaďuje posledné detaily s manažérmi umelcov blížiacich sa do Trenčína, rieši neočakávané, no o to s väčšou istotou sa objavujúce problémy, veľmi sa teší na štvrtok večer, keď sa začne zapĺňať stanový tábor, pevne dúfa, že všetci avizovaní vystupujúci v poriadku dorazia, ustavične mu zvoní telefón a chrčí vysielačka,...
V takom zhone sa nedá písať. Pravdupovediac, aj by sa dalo – aspoň podľa nás v redakcii, ktorí denne naťukáme do svojich počítačov stovky slov, za ktorými si síce stojíme, no vieme, že z dlhodobejšieho hľadiska ide o vianovskú „penu dní“. Mišo je však iný. Nad svojimi slovami viac rozmýšľa a s väčšou vážnosťou ich kladie na papier. Tak to bolo, keď písal texty pre Bez ladu a skladu, tak to je, keď píše do .týždňa. A tak to je, keď tvorí Pohodu. S rozvahou, no nie bez vášne. Citlivo, no zároveň slobodne. Preto sú jeho texty vtipné, hlboké a zaujímavé. Preto je jeho festival príjemný, pestrofarebný a radostný.
My sa tešíme, že môžeme byť pri tom. Že môžeme ako prví (veru, ešte pred vami, milí naši čitatelia) čítať jeho texty, že môžeme rok čo rok sledovať rast Pohody – od chaosu, cez šialené nápady, zdanlivo neriešiteľné problémy a prvé, ešte „prísne tajné“ informácie o možných vystupujúcich, až po hektické dni pred festivalom, spontánnu radosť počas neho a príjemnú vyčerpanosť po ňom.
Milý Mišo,
Napísal som tento text namiesto Teba. Išlo to celkom ľahko a odovzdal som si ho načas, čo sa Tebe málokedy podarí. Ale na budúci týždeň už zase píšeš Ty a ja sa na Tvoj text už teraz teším. Aj vy, milí naši čitatelia, však?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.