Robím teraz veľmi málo toho, čo ma baví. Bohužiaľ.
Keďže sa sám manažujem – vykreslievam slovo manažujem – tak od rána chodím a zisťujem, kde sú najvhodnejšie rámy, potom musím zohnať odvoz, naložiť, odviezť, telefonovať, zaniesť katalóg do firmy... a už je pol štvrtej a nerobil som nič, čo ma baví. Súvisí to s prácou, ale nie je to tvorba. Teším sa, keď môžem zrealizovať niečo, čo som vymyslel. Vymýšľam hocikedy, naviac sa mi darí cestou vlakom, tam má človek súkromie, dá sa prejsť, vyložiť nohy, vymeniť kupé.
Každý deň si zapisujem, čo vymyslím.
Záznamníkov mám za banánovú škatuľu. Zapisujem si denne, potom ale robím rekonštrukciu záhrady a dva-tri mesiace nič nepribudne. Za málo peňazí som kúpil starý dom v zlom stave. Keďže každý týždeň nevyhrávam Tatrabanku, tak to musím pomaly z dôchodku opravovať, tam je minimálny priestor niečo vymyslieť. Nehovorím, že úplne nič, napríklad mám objekt: Prehovoril som bonsai, aby už odo mňa nežiadal vodu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.