Z Janáčkovej tvorby sa v repertoári SND zväčša točili najpopulárnejšie tituly – Jej pastorkyňa, Káťa Kabanovová, nanajvýš Príhody líšky Bystroušky. Skladateľova predposledná opera Vec Makropulos, skomponovaná podľa rovnomennej konverzačnej komédie Karla Čapka, o žene, ktorá po vypití čarovného elixíru získala dar večnej mladosti, bola v SND uvedená jediný raz, v roku 1973. Ale zato zásadným spôsobom: v skvelom hudobnom naštudovaní Zdeňka Košlera, pamätnej inscenácii režiséra Branislava Krišku (scénografia Ladislav Vychodil) a s nezabudnuteľnou Elenou Kittnarovou v hlavnej úlohe.
Po štyridsiatich rokoch sa mohla výnimočná chvíľa zopakovať. Novú Vec Makropulos prišli do Opery SND naštudovať slávny režisér Peter Konwitschny a český dirigent Tomáš Hanus, spoluautor kritickej edície diela a duša adorovaného naštudovania v Mníchove. Exkluzívne ingrediencie však v slabo naolejovanom bratislavskom prostredí zaškrípali. Hanus zložil taktovku týždeň pred premiérou po opakovaných nedorozumeniach s orchestrom (zásadným problémom bola neochota hráčov akceptovať jeho požiadavku jedného orchestrálneho obsadenia) a ani Konwitschny netajil znechutenie z problematického skúškového procesu. Prepieranie špinavej bielizne na sociálnych sieťach a v internetových diskusiách vyslalo signál o absentujúcej lojálnosti telesa voči „firemnej značke“. Hanusovo odstúpenie vyústilo do posunutia premiéry (počas získaných šiestich dní dielo doskúšal mladý dirigent Ondrej Olos) a tiež do zvýšeného záujmu médií i verejnosti o Operu SND (škoda, že sa prebudí, až keď je vo vzduchu škandál), ktorý divadlo neustálo práve najpresvedčivejšie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.