Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

U Rimana

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Keď sa povie staroveký Rím, takmer každý si predstaví opulentné hostiny plné extravagantných delikates, opitých intrigujúcich aristokratov rozvalených v kopách jedla.

V jednej ruke figa, v druhej jed. Toľko Hollywood. Ako však stolovali a čo jedli Rimania naozaj?

Najprv si hádam treba pripomenúť, čo vlastne mali starovekí kuchári k dispozícii. Pretože mnohé z toho, čo považujeme za už bežnú súčasť našej kuchyne, priemerný Riman, dokonca akokoľvek urodzený, nemal ako poznať. A to nehovoríme len o tých surovinách, ktoré k nám dorazili až po objavení Ameriky – paradajka, paprika, zemiaky, kakao či kukurica. Na stoloch im chýbali aj také veci, o ktorých by sme to na prvý pohľad ani nepovedali. Napríklad baklažán či špenát. Tie totiž na náš kontinent dorazili až v jedenástom storočí spolu s Arabmi, ktorí nás popri viac či menej ostrejších potýčkach naučili aj modernejšie stolovať. Napríklad každý od nich pri stole dostal pred seba samostatný tanier. Dovtedy v Európe nevídané veci! Ale späť k časom pred naším letopočtom. V tých dobách aj všedné známe veci, ako napríklad karfiol, artičoky či ružičkový kel ešte ani nechyrovali, že sa niekedy dostanú na stôl. Vyzerali inak a ich kultivácia mala ešte len nastať. Dokonca aj taká úbohá mrkva, pôvodne prišelec odniekiaľ z Afganistanu, vyzerala v tých dobách absolútne inak. Bola tenšia, biela alebo bordová a podobala sa viac na korienok ako na dnešný oranžový kultivar.

Čo teda Rimania mali k dispozícii?

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite