Zechenter-Laskomerský o cestovaní

Chcem pripomenúť, aby každý, kto chce cestovať a dostane do ruky programy ciest, nedržal sa kŕčovite práve na literu tých sľubov. Ale pritom všetkom takéto, v spoločnosti konané cesty sú z viac príčin veľmi praktické – jedno, že človek mnoho skúsi a vidí, a toto za taký peniaz, žeby to ináč nemohol zakúsiť za dvoj-trojnásobnú cenu; ďalej má tú výhodu, že príde do styku s rozličného stavu spolucestovateľmi – program obyčajne hovorí, že cestovateľ nemá potrebu brať so sebou peniaze (ak len nechce niečo kupovať), lebo zloženou taxou je všetko zaplatené – ale to je najdaromnejší punkt celého programu, peniaz je všade potrebný, nadovšetko na ceste, na nepredvídané výdavky: diškrécie atď., a tak by človek bez peňazí vyšiel na posmech. Ale opakujem, že pri skromnosti sú výdavky nepatrné; no kto vládze plnou kasou, príležitosť vydávať peniaze nájde sa všade, nadovšetko pri kupovaní rozličných pamätností.
Batožinu nech má malú, čím najmenšiu berie so sebou a háby pevné, súce na cesty, do dažďa (vody) a do chladného, ako aj teplého povetria. To jest z pevnej látky kaftan a plášť, napríklad z gutaperče, a galoše. Tieto veci sa veľmi dobre a nadmieru hodia nadovšetko na lodi, keď striekajú vlny. – Ak by sa vybral niekto zo Slovenska na akúkoľvek ďalšiu cestu, nebolo by od veci, keby mu – podľa zloženia účtov – naša Matica doručila istú sumu na zakúpenie pamätností pre jej múzeum. Príležitosť to znamenitá na obohatenie zbierok Matice.
Že cestovanie slúži na zdravie, je známa vec, i sám to môžem tvrdiť zo skúsenosti, čo dosvedčujú i slová najvýtečnejšieho svetocestovateľa, starého Alexandra Humboldta v jeho Kozmose.

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Zo Slovenska do Carihradu
Pešťbudínske vedomosti IV., 1864