Hudba je mocná čarodejka. Jej kúzla sú hlavnou náplňou nášho festivalu, veľkoryso však prepúšťa miesto aj iným veciam. Tento ročník Pohody bol ročníkom Václava Havla a ja som rád, že ho festival prijal tak vrelo. Čakal som pozitívne reakcie, no realita prekonala všetky moje predstavy.
Pôvodne sme obrazovku pred stanom, kde debatoval so Štefanom Hríbom, pripravili len na doplnenie, aby ľudia už zvonku videli, čo sa dnu deje. Napokon sa z nej stala na chvíľu hlavná festivalová scéna. Bolo to úžasné. Tisíce ľudí počúvajúcich slová tohto vzácneho človeka. Úžasné! Festival bol vôbec plný nádherných vecí. Šéfka Royal Choral society, pani Virginia Edwin Jones, až vyskočila od radosti, keď som jej navrhol, či by neprišli v budúcnosti opäť.
Keď však na vašom koncerte plačú od dojatia aj zvukári (Kristián, Roman a Kaktus, boli ste neskutoční!), tak sa naozaj muselo diať niečo výnimočné. Výnimočný bol aj koncert Richarda Müllera. Ten koncert mi Richard svojho času sľúbil a sľub splnil – napriek svojim osobným ťažkostiam. To je výkon hodný obdivu, najmä v čase, keď sú niektorí umelci či ich agenti schopní rušiť koncerty pre každú maličkosť či len tak z rozmaru. Veľmi si to vážim, táto ľudská a nenablýskaná pocta Jarovi Filipovi, ktorý u nás hral pred desiatimi rokmi, ostala u niektorých nepochopená, pre mňa ostane veľkým gestom a na Riša sa odteraz dívam s oveľa väčším obdivom ako predtým. Ale veľké veci sa diali aj u nás v zákulisí. Padlo niekoľko svetových rekordov v obetavosti. Katka Kintlerová, Veronika Vrabcová, Katka Tomašeková, Rasťo Bahurinský, Angelika Herucová, Pavlína Zeliezková, Mišo Vrabec, Deko, Rolo, Vlado Jurčák, Marin Skúpy, Ľubica von Catering, Bororo, Pinka, Oli, Tina ... To je naozajstný Dream team. Vždy po festivale sa na niektorých našich ľudí zosypú ponuky na prácu * a hlavne na plácu ako hrom. Katka s Veronikou to minulý rok vydržali, Katka bola doslova vťahovaná, prihadzovalo sa jedna radosť, veď pokušitelia si to mohli dovoliť... Jej rozhodnutie niektorí komentovali ťukaním na čelo, jej odolanie veľkému pokušeniu sa odohralo v tichosti, vo mne však vtedy vybuchovali ohňostroje radosti. Aj vďaka tomu sme mohli urobiť taký festival, aký sme urobili. Hudba je mocná čarodejka, a keď si ešte prizve ďalšie kolegyne, to je paráda!
Pôvodne sme obrazovku pred stanom, kde debatoval so Štefanom Hríbom, pripravili len na doplnenie, aby ľudia už zvonku videli, čo sa dnu deje. Napokon sa z nej stala na chvíľu hlavná festivalová scéna. Bolo to úžasné. Tisíce ľudí počúvajúcich slová tohto vzácneho človeka. Úžasné! Festival bol vôbec plný nádherných vecí. Šéfka Royal Choral society, pani Virginia Edwin Jones, až vyskočila od radosti, keď som jej navrhol, či by neprišli v budúcnosti opäť.
Keď však na vašom koncerte plačú od dojatia aj zvukári (Kristián, Roman a Kaktus, boli ste neskutoční!), tak sa naozaj muselo diať niečo výnimočné. Výnimočný bol aj koncert Richarda Müllera. Ten koncert mi Richard svojho času sľúbil a sľub splnil – napriek svojim osobným ťažkostiam. To je výkon hodný obdivu, najmä v čase, keď sú niektorí umelci či ich agenti schopní rušiť koncerty pre každú maličkosť či len tak z rozmaru. Veľmi si to vážim, táto ľudská a nenablýskaná pocta Jarovi Filipovi, ktorý u nás hral pred desiatimi rokmi, ostala u niektorých nepochopená, pre mňa ostane veľkým gestom a na Riša sa odteraz dívam s oveľa väčším obdivom ako predtým. Ale veľké veci sa diali aj u nás v zákulisí. Padlo niekoľko svetových rekordov v obetavosti. Katka Kintlerová, Veronika Vrabcová, Katka Tomašeková, Rasťo Bahurinský, Angelika Herucová, Pavlína Zeliezková, Mišo Vrabec, Deko, Rolo, Vlado Jurčák, Marin Skúpy, Ľubica von Catering, Bororo, Pinka, Oli, Tina ... To je naozajstný Dream team. Vždy po festivale sa na niektorých našich ľudí zosypú ponuky na prácu * a hlavne na plácu ako hrom. Katka s Veronikou to minulý rok vydržali, Katka bola doslova vťahovaná, prihadzovalo sa jedna radosť, veď pokušitelia si to mohli dovoliť... Jej rozhodnutie niektorí komentovali ťukaním na čelo, jej odolanie veľkému pokušeniu sa odohralo v tichosti, vo mne však vtedy vybuchovali ohňostroje radosti. Aj vďaka tomu sme mohli urobiť taký festival, aký sme urobili. Hudba je mocná čarodejka, a keď si ešte prizve ďalšie kolegyne, to je paráda!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.