Začiatkom 80. rokov emigrovala do Kanady, kde pracovala ako architektka v niekoľkých firmách. Ako vidí dnes slovenské mestá? Zora Černáčková.
čo sa dá z pohľadu na krajinu a jej mestá zistiť o stave tej krajiny?
Všeličo, ale nedá sa to len z pohľadu na architektúru. Dôležité je celkové vnímanie prostredia. Od prvého pocitu čistoty či špiny cez vzájomný rešpekt ľudí na zastávke autobusu až po vnímanie funkčnosti celého mesta. Ani v architektúre nejde len o samotné budovy, ale aj o ich vzájomné vzťahy, o vzťah k zeleni alebo o vzťah k vode, lebo mestá boli vždy založené v blízkosti vody. Celkový pocit je tvorený množstvom detailov, ktoré človek väčšinou vníma naraz. Od všeobecného vnímania atmosféry cez detail kvality a údržby chodníkov a mestskej zelene až po to, aké lavičky sú v parkoch alebo aké sú detské ihriská.
čo z tohto hľadiska hovoria kanadské mestá o Kanade?
Ja poznám dobre tri pomerne dôležité mestá v troch rôznych provinciách. Jedno z nich je štvrťmiliónové mesto Saskatoon v provincii Saskatchevan v kanadských prériách. Drsný kraj, komplikovaná ekonomika, aj keď teraz je tam vďaka novým prírodným zdrojom ekonomický boom. Veľký podiel pôvodného obyvateľstva predstavuje komplikovaný sociálny problém. Architektúra ako taká je v tomto meste v podstate úplne vedľajšia. Funkcia mesta, v ktorom býva v zime často aj mínus štyridsať stupňov, spočíva primárne v zabezpečení bazálneho komfortu. Okrem toho dobre poznám Montreal a Toronto. Tam sú podmienky úplne iné.
a čo teda hovoria o Kanade tieto dve metropoly?
V prvom rade na týchto mestách vidno, že kanadská ekonomika je iná ako ekonomika USA, kde hrá veľký kapitál obrovskú úlohu. V Kanade je veľkého kapitálu podstatne menej. Takže veľké privátne stavby sú v Kanade oveľa zriedkavejšia ako v Spojených štátoch. Kanada je krajina prevažne malého a stredného biznisu, a to je na tých mestách vidno. Výrazne sa to prejavuje napríklad na bývaní. V Montreale idú cestou renovácií a zvyšovania hodnoty starších štvrtí, v Toronte je zas obrovský rozmach kondomínií a nájomných bytov vo výškových komplexoch. Nájomné byty sú v Toronte k dispozícii vo veľkom množstve a vo vysokej kvalite. A ešte jednu vec dobre vidno. V celej severnej Amerike sú príjmy inteligencie a stredných podnikateľov dostatočne vysoké na to, aby vytvárali potrebu komfortu v bývaní a životnom prostredí a tiež podporu dizajnu všetkých druhov. V USA je to najsilnejšie v New Yorku a v Kanade je v Montreale dizajn najdôležitejším sektorom v kultúrnom priemysle.
čiže inteligencia nakupuje veci, ktoré sú dizajnovo zaujímavé, a tým vzniká pre dizajn celkovo priaznivé prostredie?
Presne tak. Sú to konzumenti dizajnu. A táto potreba sa pozitívne odráža aj na verejnom mestskom prostredí.
znamená to, že urbanistické problémy už majú vyriešené, takže sa môžu naplno venovať takým jemnostiam, ako je dizajn?
Nie, to ide ruka v ruke, ide to paralelne. Keď sme pred tridsiatimi rokmi prišli do Montrealu, nebola som z mesta veľmi nadšená. A Toronto bola jedna veľká dedina. Ale po tých tridsiatich rokoch vidno veľký rozdiel. Mesto bohatne, veľa sa stavia a aj vďaka tomu je profesionálna kvalita v architektúre a urbanizme vyššia. A týka sa to aj plánovacích orgánov mesta.
takže kanadské mestá výrazne menili svoju tvár v priebehu posledných tridsiatich rokov?
Nielen kanadské. V celej severnej Amerike a západnej Európe sledujeme za posledných približne štyridsať rokov rozkvet miest a ich verejných priestorov, bývania, zhodnocovania architektúry z minulosti, prínos inovačného dizajnu a kvalitu detailu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.