Do .týždňa poslal reakciu na text Martina Mojžiša.
Minúta prvá
Martin Mojžiš je mojím obľúbeným autorom .týždňa i aktérom Lampy. Nahliadajúc na jeho vystúpenia pohľadom kolegu pôsobiaceho v odlišnej oblasti, obdivujem jeho pedagogické nadanie i nadšenie pre svoj odbor. V jednom z jeho novembrových článkov (Fico – pán európsky, text vyšiel na internetovej stránke .týždňa) som sa pozastavil nad poznámkou z hľadiska témy článku len vedľajšou, o zaujatosti sudcu: „V roku 2015 pozastavil minister školstva Paneurópskej vysokej škole právo prijímať študentov a udeľovať tituly bakalár či magister v odbore práva.... Škola napadla rozhodnutie ministra na súde a dosiahla uznesenie o odklade vykonateľnosti tohto rozhodnutia... sudkyňa, ktorá vydala rozhodnutie o odklade vykonateľnosti, sama na tejto škole na čiastočný úväzok prednášala.) Súc „zaujatým“, totiž učiteľom pôsobiacim na tejto škole, nemám v úmysle robiť advokáta ani jej, ani spomenutej sudkyni. Nakoniec, „kauza“ odkladu uvedeného rozhodnutia ministra vyvolala v časti tlači vzrušené, vo vzťahu k tomuto odkladu kritické reakcie, a to aj z pera renomovaných právnikov. Hovorím si, že by azda bolo fér ponúknuť čitateľovi aspoň ten najstručnejší náhľad na samotný pojem zaujatosti sudcu.
Minúta druhá
Rozhodovanie o veci nestranným a nezávislým sudcom je jedným z pilierov práva na spravodlivý proces.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.