... alebo ako dobrý úmysel tých hore ušetriť zopár miliónov eur verejných financií, je v tejto chvíli jedno. No ak raz niekto napíše knihu s názvom Dejiny slovenskej malichernosti, jednou z nezanedbateľných kapitol v nej bude, ako slovenskí sudcovia hrdinsky bojovali proti tomuto rozhodnutiu a v roku 2015 ho zvrátili. A kto sa o to zaslúžil? Ústavný súd SR. Ako sme to kričali v novembri 1989? To je ono! Priemerný (samozrejme, len platovo!) sudca nebude zarábať doterajších 3 400 eur, ale okolo
3 700. Ako vraví Písmo, dobrý boj som bojoval, tri stovky sú celkom slušný príspevok v hmotnej núdzi.
Keď pred pár storočiami John Locke a Charles Montesquieu rozdelili moc na hierarchicky rovnocennú – zákonodarnú, výkonnú a súdnu – a túto teóriu dotvorili systémom bŕzd a protiváh, nemohli tušiť, že začiatkom 21. storočia súdna moc na Slovensku zabrzdí prirodzenú mravnosť a Ústavný súd SR ju protivážne povýši nad ostatné dve. Aj keď len v takom triviálnom prípade, akým je neakceptovanie zmrazovania platov ústavných činiteľov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.