Nedávno sa stal šéfredaktorom časopisu Pamäť národa, ktorý vydáva ÚPN.
Mám civilné povolanie, aj keď ho postupne utlmujem.
Roky som robil stavebný inžiniering, neskôr technologický, robím servis pre investorov, štúdie, analýzy, odporúčania systémov premeny odpadu na energie. Keď som chcel napísať knihu, musel som si na to vyhradiť finančný a časový priestor. Samotné písanie bolo pre mňa odmenou, radosťou. Každý deň o štvrtej som všetko vypol a kým to šlo, tak som fungoval. Napísať dve strany denne bol fantastický úspech.
Som technik, to je genetika.
Dedo bol stolár – cimmerman, ten, čo stavia krovy, stále som mal ponk pred očami, nástroje boli vždy po ruke. Naposledy sa mi podaril husársky kúsok, keď som zobral hostí z Prahy do Danubiany. Čašníčky v kaviarni sa prišli nesmelo spýtať, či by sme sa im nepozreli na registračnú pokladňu. Nejaká súčiastka im z toho vypadla, odšraubovali sme, založili, prišraubovali a pokladňa fungovala. Ale nedávajte si ma do kontaktov ako opravára registračných pokladní!
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.