Kým ma opantá rytmus kolies, ohlási sa pokles kofeínu v krvi, no jedálenský vozeň je takmer na konci, a tak v Nových Zámkoch zoskakujem a bežím dozadu. Kto by sa predieral cez šestoro párov zasúvacích dverí!
Onedlho si popri espresse vychutnávam štebot objednávok v rôznych jazykoch a platby v rozličných menách. Z čítania ma vyruší zachrípnutý hlas známej herečky od vedľajšieho stola. Takisto smer Praha. Vášnivo gestikuluje, excentricky sa smeje a spolucestujúcu, ktorá chtiac-nechtiac hrá submisívnu rolu, nepustí k slovu. A potom zaznie volanie stovežatej, to jemné chvenie, ten dôverne známy rešpekt vychádzajúci až zo žalúdka.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.