Ste tu vítaní

Sme na to pripravení?

Tie články denných médií o tom, ako sa ich starostovia a občania obcí v Nitrianskom kraji boja, ako si týchto ľudí zamieňajú s teroristami a všetkých hádžu do jedného vreca, sa už nedajú ani čítať. Môžeme iba dúfať, že otec Douglas Bazi, vzácny človek a kňaz, ktorý s týmito rodinami v utečeneckých táboroch v Erbile a okolí na severe Iraku obetavo dlhodobo pracuje a ktorý je od začiatku kľúčovou postavou v procese ich presídlenia na Slovensko, im našu hystériu nebude tlmočiť. A takisto dúfame, že ešte nevedia natoľko dobre po slovensky, aby si tie články a vyjadrenia prečítali sami. Títo ľudia, medzi ktorými sú aj lekári, právnici a inak vzdelaní príslušníci strednej vrstvy, sa k nám tešia, no majú aj oprávnené obavy, ako ich prijmeme.

Teraz nie je namieste škodoradosť, že premiér Fico iba žne „plody“ svojho rozsievania strachu z migrantov, keďže ani v jeho rodnej obci – v Hrušovanoch – nie je starosta Jozef Benca, inak nominant Smeru, z príchodu kresťanov z Iraku, jemne povedané, príliš nadšený. No nielen to. Starosta Benca sa na stretnutí s pracovníkmi Migračného úradu ministerstva vnútra podľa informácií .týždňa správal dosť arogantne. Volal aj premiérovi, čo má znamenať príchod Iračanov do domov, ktoré im aj v tejto obci ponúkli na prenájom miestni obyvatelia. Ten v prvej chvíli uvažoval, že celý projekt zastaví. Pretože sa blížia voľby. Našťastie Robino, ako ho tu volajú vďační rodáci, ktorí mu tu dokonca osadili pamätnú tabuľu, si to rozmyslel. A neodradilo ho ani zistenie, že náklady na týchto presídlencov Slovensku neuhradí (jeho vládou pre povinné kvóty žalovaná) EÚ, ako si najprv myslel. Fico bol najprv naozaj presvedčený, že presídlenie týchto ľudí bude financované z kvót. Tie sa však týkajú presídlenia utečencov z krajín, do ktorých už ušli, nie z krajiny pôvodu, ako je Irak. Väčšinu nákladov spojených s týmto projektom však aj tak uhrádza zahraničný partner, istá americká nadácia. Sú za ňou bohatí a úspešní ľudia, okrem iného aj producent z Hollywoodu, ktorým ide o záchranu kresťanov v nebezpečnom regióne Stredného východu.

„Nebudem k tomu už nič hovoriť. Opýtajte sa pána ministra Kaliňáka. Včera na tlačovke povedal, že starostovia, ak sami utečencom neprenajímajú domy, s tým nemajú nič spoločné,“ hovorí pre .týždeň tentoraz oprávnene pohoršený starosta Benca.

Minister vnútra ako právnik má de iure pravdu, ak hovorí, že presídlenie Iračanov do tej-ktorej obce na Slovensku je vecou iba tých, ktorí im domy prenajmú. Pretože v tomto prípade v obci nie je utečenecký tábor, teda štátom spravované zariadenie, ale ide o súkromné alebo cirkevné domy. No ako politik, ktorý pracuje s takou náročnou agendou, ako je integrácia 25 rodín asýrskych kresťanov, musí Kaliňák vedieť, že bez toho, aby autority otvorene, včas a ústretovo komunikovali so samosprávami aj s občanmi, je integrácia azylantov vopred odsúdená na neúspech. Vedia o tom veľa v Nemecku aj v Nórsku a v iných vyspelých krajinách. A takisto by minister Kaliňák nemusel na tlačovke zavádzať, že nebyť toho, že prídu na Slovensko, boli by títo irackí kresťania „bez milosti zavraždení“. Nie je to pravda, tí ľudia ušli už dávnejšie pred terorom Islamského štátu, a žijú v ťažkých, no do veľkej miery bezpečných podmienkach táborov v Erbile a okolí, asi tridsať kilometrov od území pod kontrolou džihádistov, a sú chránení kurdskými milíciami. To však nič nemení na tom, že si plne zaslúžia našu ochranu a domov na Ninivejskú planinu sa – aspoň zatiaľ – nemôžu vrátiť.