Je za nami dvanásta Pohoda a znovu musíme – aj napriek úprimnej snahe o kritický odstup – konštatovať, že bola doteraz zo všetkých najlepšia. Krásna hudba, ideálne počasie, zaujímavé divadlá, bohaté možnosti zábavy a občerstvenia, 30-tisíc sympatických ľudí. A ešte k tomu Václav Havel,...
V pondelok ráno sedíme všetci pri „fajčiarskom“ kresle na chodbe našej redakcie. A rozprávame si zážitky. Fero rozpráva o NAY tanečnom dome, ktorý mal na starosti. Nevie si vynachváliť Srbky zo súboru Vrelo a učenlivých slovenských tanečníkov. Jakub prežil Pohodu s Magorom Jirousom, my hovoríme o veselom „bekstejdži“ Tatra banka arény, ktorej súčasťou bol aj „prezidentský stan“ Václava Havla.
Tomášovi sa páčila Para, Brunovi Polemic a Fabulous Steps, Edite Bez ladu a skladu, Jara najviac zaujali Editors, ďalší spomínajú Kinga Solomona Burka, Gossip, Plastikov, Janu Kirschner... Všetci boli nadšení z Havla. Čo človek, to jedna súkromná, osobná Pohoda.
Presne z tohto dôvodu nie je možné napísať o tomto pestrofarebnom festivale „recenziu“. Môžeme si iba rozprávať zážitky. Dvom našim hudobným redaktorom – Matejovi Laukovi a Vladimírovi Potančokovi – sme preto dali pomerne jednoduchú úlohu: čo najlepšie si užite dva pohodové dni, choďte sa pozrieť na to, čo vás zaujíma a potom o tom napíšte. Keď budete čítať ich texty, určite si všimnete, že to, čo sa jednému páčilo, druhého nezaujalo, to čo jedného ohromilo, druhého ničím neprekvapilo. Zhodli sa hádam len na tom, že The Streets boli skvelí, že Fatboy Slim sklamal očakávania a že pohľad na tisíce ľudí, ktorí sa nedostali do Tatra banka Arény, a tak počúvali diskusiu s Václavom Havlom (v rámci programu .týždeň naživo) sediac na tráve pred arénou, bol úžasný.
Boli to skvelé dva dni. Začali sa v piatok ráno východom slnka po dlhotrvajúcom daždi, skončili sa v nedeľu ráno dúhou. Aspoň dva dni mal človek pocit, že vo svete (ba ani na Slovensku) ešte nie je všetko stratené.
V pondelok ráno sedíme všetci pri „fajčiarskom“ kresle na chodbe našej redakcie. A rozprávame si zážitky. Fero rozpráva o NAY tanečnom dome, ktorý mal na starosti. Nevie si vynachváliť Srbky zo súboru Vrelo a učenlivých slovenských tanečníkov. Jakub prežil Pohodu s Magorom Jirousom, my hovoríme o veselom „bekstejdži“ Tatra banka arény, ktorej súčasťou bol aj „prezidentský stan“ Václava Havla.
Tomášovi sa páčila Para, Brunovi Polemic a Fabulous Steps, Edite Bez ladu a skladu, Jara najviac zaujali Editors, ďalší spomínajú Kinga Solomona Burka, Gossip, Plastikov, Janu Kirschner... Všetci boli nadšení z Havla. Čo človek, to jedna súkromná, osobná Pohoda.
Presne z tohto dôvodu nie je možné napísať o tomto pestrofarebnom festivale „recenziu“. Môžeme si iba rozprávať zážitky. Dvom našim hudobným redaktorom – Matejovi Laukovi a Vladimírovi Potančokovi – sme preto dali pomerne jednoduchú úlohu: čo najlepšie si užite dva pohodové dni, choďte sa pozrieť na to, čo vás zaujíma a potom o tom napíšte. Keď budete čítať ich texty, určite si všimnete, že to, čo sa jednému páčilo, druhého nezaujalo, to čo jedného ohromilo, druhého ničím neprekvapilo. Zhodli sa hádam len na tom, že The Streets boli skvelí, že Fatboy Slim sklamal očakávania a že pohľad na tisíce ľudí, ktorí sa nedostali do Tatra banka Arény, a tak počúvali diskusiu s Václavom Havlom (v rámci programu .týždeň naživo) sediac na tráve pred arénou, bol úžasný.
Boli to skvelé dva dni. Začali sa v piatok ráno východom slnka po dlhotrvajúcom daždi, skončili sa v nedeľu ráno dúhou. Aspoň dva dni mal človek pocit, že vo svete (ba ani na Slovensku) ešte nie je všetko stratené.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.