Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pod lupou Petra Zajaca: Rok v znamení Ľudovíta Štúra

.peter Zajac .časopis .klub

Stanislav Janota je vnuk Ľudovíta Janotu, autora troch dielov histórie slovenských hradov a synovec Igora Janotu, ktorý vydal množstvo povestí a príbehov o starej Bratislave.

Stanislav Janota to má teda, takpovediac, v rodine, aj keď je lekár, imunológ a alergológ. Vášnivo zbiera staré knihy, slovaciká, šlabikáre z osemnásteho storočia, ale aj kuchárky. Občas mi niečo zo svojich nálezov ukáže, a tak z nich máme potešenie dvaja.

Alta, teda Alta Vášová, napísala svojho času scenár filmu o Božene Němcovej na Slovensku. Prečítala pritom kopu biografickej a etnografickej literatúry, a tak môžem rozprávať jemne, ale naozaj len veľmi jemne prifarbené príbehy o Božke a Samovi (Chalupkovi), Božke a Gustovi (Zechenterovi-Laskomerskom), Božke a Jankovi (Kráľovi), ale aj o tom, ako od syna Samuela Reussa Ľudovíta vymámila deväť rozprávok, medzi nimi také skvosty ako Soľ nad zlato a Dvanásť mesiačikov.

Stanislav Janota mi ukázal aj článok Boženy Němcovej Kraje a lesy na Zvolensku v přírodnickém časopise ŽIVA z roku 1859. Článok som nepoznal, ale prírodovedný časopis ma zaujal. Asi najviac článok Květena slovenská v porovnání s květenou českou, ktorý „dle Reussovy Květeny Slovenska sestavil Emanuel Purkyně“.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite