Iba si tak spievam

Lenže jej pesničky sa dostali do rádií a jej koncerty priťahujú oveľa širšiu skupinu fanúšikov. Za album Dobrý deň, to som ja získala tzv. dvojplatinu. Sima Martausová.

Vo svojej možno najznámejšej pesničke Normálny život spievate o tom, že nepotrebujete veľa – chalúpku, záhradu, na stole sviečku, piecť buchty, chovať včely. To vyzerá ako vyznanie celkom neambiciózneho dievčaťa, ktoré sa chce len dobre vydať, mať peknú rodinu a taký obyčajný život. Lenže dievča s takýmito jednoduchými ambíciami nejde študovať za herečku a nespieva po Slovensku i Česku s kapelou ani neskladá hudbu a nepíše texty. Neklamete vy nás trošku?

Ale to sa vôbec nevylučuje. Ten život, aký mám teraz, a život, aký raz chcem mať – a doň budú patriť aj tie včely, aj tie buchty pre deti. Neznamená to, že budem iba zavretá doma, pri peci či pri včelách. Ale túžim aj po rodinnom živote. Chcem mať svoju robotu, ktorá ma bude živiť, a popritom mať aj ten normálny život, muža, deti, to by ma úplne napĺňalo. A k tomu herectvu: za herečku som šla preto, že ma nevzali na architektúru, kam som chcela ísť z priemyslovej školy. (Úsmev.)

Pôsobíte ako taký múzický typ – spievate, hráte, skladáte... Prečo stredná priemyselná škola?

Na základnej škole som ešte nevedela, čím chcem byť, tak som si vybrala priemyselnú školu. Vôbec som vtedy nerozmýšľala o nejakom umení.

Keďže máte priemyslovku, viete napríklad niečo opraviť?

Jasné. Môj odbor sa volal Technicko-informatické služby. Mali sme aj prax, na ktorej sme sústružili a pílili...

To si vieme pri vás ťažko aj predstaviť. To znamená, že keď sa vám pokazí počítač, opravíte si ho sama?

Ale nie, neznamená to, že všetko viem, hoci vidím, že niektoré veci mi ešte vďaka tej priemyslovke dopnú, čosi sa na mňa nalepilo. Hoci naozaj nie som technický typ, skôr ten múzický typ.

Múzický typ, ktorý chce viesť iba normálny život.

Tá pesnička, ku ktorej sa stále vraciame, je obraz mojej duše. Ja už aj pečiem buchty a mám už aj knižky o včelách. A aj manžela raz chcem. Mám aj pesničky, v ktorých spievam aj o inom, napríklad že rada cestujem, pestujem turistiku...

Lenže asi najviac oslovujete ľudí tou túžbou po normálnosti, po obyčajnom, možno aj zemitejšom životnom štýle. Možno tým ste zaujímavá pre ľudí, ktorí sú zavalení problémami, kariérou, zhonom a strácajú obyčajnú radosť zo života.

Môže to tak byť. Ale všetky tie problémy, zhon, kariéra, aj to patrí k nášmu životu, ale ja rada spievam o veciach, ktoré potešia dušu. No nie som taká naivná, aby som si myslela, že sa dá žiť bez tých starostí, ambícií, problémov. Nie som žiadna amazonka. Piecť buchty deťom, starať sa o záhradu, chovať zvieratá – to nie je jediné, čo chcem v živote robiť. Ale je to niečo navyše, čo ma robí šťastnou a túžim po tom.

Momentálne žijete životom speváčky, ktorá skladá hudbu, texty, má svoju kapelu, často vystupuje, križujete Slovensko aj Česko. To nevyzerá na pokojný život vhodný na zakladanie rodiny.

Keď to dokázali iní, aj s náročnejšími povolaniami, čo by to nedokázala nejaká speváčka? (Úsmev.)

Vo viacerých recenziách na vašu tvorbu sa objavuje jedno slovo – autentická. Sedí to?

Väčšina mojich pesničiek je naozaj odrazom toho, kto som ja. Niekedy sa iba tak zasnívam, lebo aj to umelci môžu, ale z 99 percent spievam o tom, čo zažívam. A spievam to najmä pre seba ako poslucháčku. Nechcem poučovať ľudí, že vy ste zlí a ja som dokonalá, ale snažím sa byť dobrá a hľadať správne hodnoty.

Pod vašimi skladbami, ktoré sú na Youtube, poslucháči obdivujú vašu skromnosť a pokoru. Ale skromné dievčatko nepošle len tak e-mail jednému z našich najúspešnejších manažérov (ktorý manažoval napríklad kariéru Jany Kirschnerovej), že chce využiť jeho služby.