Politika môže byť vášňou a závislosťou, ktorej sa niektorí menej úspešní politici nechcú vzdať ani po tom, čo preferencie ich straničky živoria na hranici štatistickej chyby. Najklasickejším prípadom človeka, ktorý nedokázal odísť, je Ivan Šimko.
Kedysi pôsobil tento kresťanský demokrat a minister spravodlivosti celkom sympatickým dojmom. Skromný, rozhľadený človek bez komunistickej minulosti. Akurát žiadna strana nedokázala uspokojiť jeho vodcovské ambície. Odišiel z KDH do SDKÚ, odtiaľ do Slobodného fóra a odtiaľ do Misie 21, kde je sám sebe kráľom. Ako občiansky kandidát sa chce uchádzať o kreslo prezidenta. So svojimi nulovými preferenciami a totálne zničeným politickým renomé... Keby to nebolo smutné, tak je to aj smiešne.
Šimkovu kariéru môže kopírovať aj jeho bývalá spolupracovníčka Zuzana Martináková. Pred voľbami v roku 2006 mediálna kométa, ktorá bleskovo zažiarila a zhasla. Podľa internetovej stránky Slobodného fóra však Martináková vedie čulý stranícky život, chodí po rôznych okresných podujatiach a chystá sa na comeback. „Sme si vedomí svojej zodpovednosti,“ píše Slobodné fórum. „Prichádzame s novými tvárami, novou energiou, novými myšlienkami a pôvodnými hodnotami. Slobodné fórum je stranou, ktorá už má neoceniteľné skúsenosti, poučila sa z nich, má stabilnú a spoľahlivú členskú základňu...“ No veľa šťastia, priatelia.
Najkomickejším politickým bumerangom je bývalá poslankyňa za Komunistickú stranu Slovenska Dagmar Bollová. Aj ona chce byť teraz prezidentkou a sebavedomo vyhlasuje, že má veľké šance. Ľudia ju vraj poznajú – nedávno ju spoznala pani, čo predáva parkovacie lístky, aj predavačka v stánku.
Najsmutnejším politickým bumerangom je Ján Budaj. Ten človek, na ktorého perách viselo v novembri 1989 celé Slovensko. Budaj dlho hľadal stranu, v ktorej by zakotvil. Vybral si Demokratickú úniu, potom založil Liberálnodemokratickú úniu a dnes stojí na čele akejsi virtuálnej Demokratickej únie Slovenska. Na kandidátke Slobodného fóra sa pokúšal o návrat. Neúspešne. Dnes je aspoň mestským politikom.
Návrat do politiky ohlásil nedávno Robert Nemcsics, ktorý bol za Alianciu nového občana ministrom hospodárstva. Dnes mu už patrí značka Ruskovej ANO, ale nie je ešte isté, či práve ju využije na svoj politický návrat.
Kedysi pôsobil tento kresťanský demokrat a minister spravodlivosti celkom sympatickým dojmom. Skromný, rozhľadený človek bez komunistickej minulosti. Akurát žiadna strana nedokázala uspokojiť jeho vodcovské ambície. Odišiel z KDH do SDKÚ, odtiaľ do Slobodného fóra a odtiaľ do Misie 21, kde je sám sebe kráľom. Ako občiansky kandidát sa chce uchádzať o kreslo prezidenta. So svojimi nulovými preferenciami a totálne zničeným politickým renomé... Keby to nebolo smutné, tak je to aj smiešne.
Šimkovu kariéru môže kopírovať aj jeho bývalá spolupracovníčka Zuzana Martináková. Pred voľbami v roku 2006 mediálna kométa, ktorá bleskovo zažiarila a zhasla. Podľa internetovej stránky Slobodného fóra však Martináková vedie čulý stranícky život, chodí po rôznych okresných podujatiach a chystá sa na comeback. „Sme si vedomí svojej zodpovednosti,“ píše Slobodné fórum. „Prichádzame s novými tvárami, novou energiou, novými myšlienkami a pôvodnými hodnotami. Slobodné fórum je stranou, ktorá už má neoceniteľné skúsenosti, poučila sa z nich, má stabilnú a spoľahlivú členskú základňu...“ No veľa šťastia, priatelia.
Najkomickejším politickým bumerangom je bývalá poslankyňa za Komunistickú stranu Slovenska Dagmar Bollová. Aj ona chce byť teraz prezidentkou a sebavedomo vyhlasuje, že má veľké šance. Ľudia ju vraj poznajú – nedávno ju spoznala pani, čo predáva parkovacie lístky, aj predavačka v stánku.
Najsmutnejším politickým bumerangom je Ján Budaj. Ten človek, na ktorého perách viselo v novembri 1989 celé Slovensko. Budaj dlho hľadal stranu, v ktorej by zakotvil. Vybral si Demokratickú úniu, potom založil Liberálnodemokratickú úniu a dnes stojí na čele akejsi virtuálnej Demokratickej únie Slovenska. Na kandidátke Slobodného fóra sa pokúšal o návrat. Neúspešne. Dnes je aspoň mestským politikom.
Návrat do politiky ohlásil nedávno Robert Nemcsics, ktorý bol za Alianciu nového občana ministrom hospodárstva. Dnes mu už patrí značka Ruskovej ANO, ale nie je ešte isté, či práve ju využije na svoj politický návrat.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.