O príprave na život v spoločnosti

Po 18 rokoch sa situácia v Európe dramaticky zmenila. Zároveň sa však ukazuje, že vývoj bolo možné predvídať a že súčasná kríza nielenže nespadla z neba, ale vyrastala už vtedy.

Ako minister školstva som pochopil, že minister školstva sa zaoberá niečím celkom iným než sú škola, učitelia a žiaci. Zaoberá sa školskými zákonmi a predpismi a ďalej otázkou, kto a ako má zaplatiť výdavky na školu. Učitelia, kým naozaj učia, sa zaoberajú niekoľkými desiatkami celkom konkrétnych žiakov, ktorých podľa svojej kvality buď vychovajú, alebo pokazia. Celkom zodpovedne môžem povedať, že úplná väčšina učiteľov, ktorí sa zaoberajú otázkami, ktorými sa má zaoberať minister, čiže platmi, predpismi, plánmi na vzdelanosť v budúcom tisícročí a podobne, sú zlí učitelia, ktorí zanedbávajú svojich žiakov. Neviem však, či by bol nevyhnutne zlým ministrom taký, ktorý by sa vážne zaujímal o obsah vzdelania, kurikula a občas aj listoval v učebniciach. S nijakým takým som sa nestretol.

Prvý vážny predpoklad pre dobrú úvahu na našu tému je teda vedieť o rozvodovej situácii medzi životom škôl a administratívou školstva. Bohužiaľ, dnes je situácia taká, že tieto dve oblasti iba vyrušujú jedna druhú.

Ďalším predpokladom je odmietnutie základného učiteľského sna, že výchova ovplyvňuje nastupujúce generácie tak významne, že tým formuje budúcnosť. Školám a výchove možno priznať dôležitú rolu v odovzdávaní vedomostí a tým aj v tvorbe predpokladu ďalšieho vývoja poznania. Je totiž dôležité, či zo škôl vychádzajú dobre pripravení adepti odborných a výskumných pracovísk.

Zložitá skutočnosť sa redukuje na tupú funkčnosť strojov, ktoré môžu ovládať ľudí.

Inak je, pravdaže, školstvo pod vplyvom spoločnosti. Predovšetkým preto, lebo je to spoločnosť, ktorá svojimi predpokladmi o budúcnosti dáva tvar škole. Spoločnosť, ktorá programovo nechce byť vzdelaná, rozloží školstvo napriek akémukoľvek úsiliu učiteľov. Vládny aparát jej pritom bude asistovať, pretože nemôže tvrdo zastávať expertný postoj. Musí vyhovieť politickým kritériám.

Ak chceme vážnejšie hovoriť o vzdelanosti určitej spoločnosti, potom musíme odlíšiť dve jej zložky. Jednou z nich je pripravenosť ľudí zapojiť sa do práce. Táto pripravenosť mala vždy prevažne charakter znalosti techník. V súčasnosti však ide o techniky na jednej strane veľmi komplikované, na druhej nesmierne jednoduché. Zložitá skutočnosť sa redukuje na tupú funkčnosť strojov, ktoré môžu ovládať ľudí, ktorých stupeň IQ je v porovnaní so strojmi veľmi nízky. Príprava na väčšinu moderných zamestnaní nevyžaduje temer nič. Veda sa, naopak, dostala do situácie, že na ňu obsahovo nie je možné takmer nikoho pripraviť. Rýchlosť vývoja, najmä technických vied, nevyhnutne vedie k tomu, že všetko, čo sa vyučuje na univerzitách, má len muzeálny charakter, a to najmä tam, kde nové technológie celkom nahrádzajú tie predošlé.

Pre druhú zložku vzdelanosti a vzdelávania nemáme dosť dobré označenie.