Jedným zo spôsobov objavovania sveta bez toho, aby sme museli niekam skutočne ísť, je literatúra. Prostredníctvom kníh poznávame život vo viac či menej geograficky alebo časovo vzdialených končinách bez toho, aby sme v nich fyzicky pobudli čo i len sekundu.
Jedným z najzaujímavejších miest na zemi je určite Island. V Artfore učite nie je núdza nájsť o Islande niekoľko sprievodcov, cestopisov či fotografických publikácií. Čo teší o to viac, je, že v poslednom období začali vychádzať aj preklady kníh islandských autorov.
Vo výpravne ilustrovanej edícii Mýty, pohádky a legendy pražského vydavateľstva Argo vyšli islandské povesti a rozprávky zo zbierok Jóna Árnasona Mrtvému nože netřeba. Hrdinami kratších príbehov sú elfovia, duchovia, čarodejníci, obri, zvieratá, rastliny a samozrejme ľudia. Ostáva dúfať, že budú rovnako drsne vydarené, ako ich geograficky spriaznený predchodca Grónské mýty a legendy.
Zo súčasnej literatúry vyšiel Syn stínu, jeden z románov spisovateľa, ktorý si hovorí Sjón /prelud/. Krátky, v mnohom experimentálny text zasadený do historického kontextu, je skutočne naplnený atmosférou neskutočnosti, napríklad posmrtnou debatou. Autor je zakladateľ významného neziskového vydavateľstva Smekkleysa /nevkus/ a textárom speváčky Björk. Za texty piesní vo filme Larsa Triera Tanec v temnotách bol ako zatiaľ jediný škandinávsky autor nominovaný na Oscara.
O čosi priamočiarejšie čítanie prináša rad islandskej detektívky. Najlepšie prípady vytvoril Arnaldur Indridason v prípadoch, ktoré spája postava hlavného vyšetrovateľa Erlendura, v osobnom živote neúspešného, a preto ľudsky blízkeho v štyroch knihách Severní blata, Dech smrti, Hlas a Jezero. Mladá a ambiciózna právnička s rovnakým menom, ako jej autorka Stella Blómkvist, je zas hrdinkou v Bronzovej soche a Vraždě v televizi.
A tak sa v horúcich letných dňoch aspoň prostredníctvom literatúry môžeme virtuálne preniesť do vzdialeného ostrovného sveta chladu, nespútanej prírody, do krajiny, kde je pol roka noc a kde si všetci navzájom tykajú.
Jedným z najzaujímavejších miest na zemi je určite Island. V Artfore učite nie je núdza nájsť o Islande niekoľko sprievodcov, cestopisov či fotografických publikácií. Čo teší o to viac, je, že v poslednom období začali vychádzať aj preklady kníh islandských autorov.
Vo výpravne ilustrovanej edícii Mýty, pohádky a legendy pražského vydavateľstva Argo vyšli islandské povesti a rozprávky zo zbierok Jóna Árnasona Mrtvému nože netřeba. Hrdinami kratších príbehov sú elfovia, duchovia, čarodejníci, obri, zvieratá, rastliny a samozrejme ľudia. Ostáva dúfať, že budú rovnako drsne vydarené, ako ich geograficky spriaznený predchodca Grónské mýty a legendy.
Zo súčasnej literatúry vyšiel Syn stínu, jeden z románov spisovateľa, ktorý si hovorí Sjón /prelud/. Krátky, v mnohom experimentálny text zasadený do historického kontextu, je skutočne naplnený atmosférou neskutočnosti, napríklad posmrtnou debatou. Autor je zakladateľ významného neziskového vydavateľstva Smekkleysa /nevkus/ a textárom speváčky Björk. Za texty piesní vo filme Larsa Triera Tanec v temnotách bol ako zatiaľ jediný škandinávsky autor nominovaný na Oscara.
O čosi priamočiarejšie čítanie prináša rad islandskej detektívky. Najlepšie prípady vytvoril Arnaldur Indridason v prípadoch, ktoré spája postava hlavného vyšetrovateľa Erlendura, v osobnom živote neúspešného, a preto ľudsky blízkeho v štyroch knihách Severní blata, Dech smrti, Hlas a Jezero. Mladá a ambiciózna právnička s rovnakým menom, ako jej autorka Stella Blómkvist, je zas hrdinkou v Bronzovej soche a Vraždě v televizi.
A tak sa v horúcich letných dňoch aspoň prostredníctvom literatúry môžeme virtuálne preniesť do vzdialeného ostrovného sveta chladu, nespútanej prírody, do krajiny, kde je pol roka noc a kde si všetci navzájom tykajú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.