Návrh, aby vláda, či dokonca jednotliví ministri mali v priebehu budúceho roka možnosť kedykoľvek rozhodnúť o regulácii cien čohokoľvek, je šokujúci. A reakcie jeho predkladateľov na kritiku len potvrdzujú tie najhoršie obavy.
Aj keď predstavitelia ministerstva financií, ktoré návrh novely zákona o cenách vypracovalo, sa snažia upokojovať, že prípadná cenová regulácia bude len „krajným riešením“, pôjde o ďalší významný posun slovenskej politickej praxe k putinovsko-chávezovskému populizmu.
.osamelá NBS
Dôsledky takéhoto nápadu sa ani zďaleka neobmedzia len na prípadné obete bdelého zraku ministerských úradníkov, ktorí by podľa predstáv autorov novely mali „podrobne monitorovať“ cenový vývoj, „detailne analyzovať“, kto, prečo a ako zvýšil ceny, a po posúdení, či sa cenový pohyb vymyká rastu „oprávnených nákladov a primeraného zisku“, by mali rozhodnúť o plošnej alebo jednotlivej cenovej regulácii (to sa ešte nevedia dohodnúť a mimoriadne vágne ustanovenia novely im nedávajú nijakú pevnú odpoveď).
Cenová novela momentálne prechádza legislatívnym procesom. Práve v rámci tohto procesu sa ozvala Národná banka Slovenska, ktorá navrhla novelu stiahnuť. „Zavedenie eura na Slovensku nie je udalosťou, ktorá by si vyžadovala úradnú reguláciu cien,“ tvrdí v odôvodnení svojho návrhu NBS. Reakcia štátneho tajomníka ministerstva financií za stranu Smer Petra Kažimíra svojou úrovňou vyrazila dych. Námietky NBS považuje za „pokrytecké“, pretože centrálna banka sa vraj „neozvala ani nijakým spôsobom neprotestovala“, keď vláda pred mesiacom schválila koncepčný materiál, z ktorého vraj novela vychádza. Ako tiež poznamenal, „po vstupe do eurozóny za vývoj inflácie bude zodpovedať nie národná banka, ale vláda. Z tohto pohľadu je absolútne legitímne, že hľadáme všetky nástroje, ako budeme bojovať s infláciou“.
.snaživý Kažimír
Štátny tajomník je v snahe bojovať vlastným telom proti cenovým pohybom trochu premotivovaný – za úroveň inflácie totiž bude po prijatí eura zodpovedná tak ako doteraz centrálna banka, akurát že nie slovenská, ale európska. To, že na našej vláde bude oveľa väčšia zodpovednosť za priaznivý ekonomický vývoj a nízku infláciu, je síce pravda (pretože ECB nebude, na rozdiel od NBS, meniť menovú politiku iba kvôli Slovensku), ale týka sa predovšetkým vládnych výdavkov, ktoré budú musieť politici držať najmä v časoch silnejších inflačných tlakov veľmi na uzde. O tom, že vláda bude viac šetriť, však Kažimír nepovedal ani slovo.
Ak takto neadekvátne reagujú tí ľudia z Ficovej administratívy, ktorí mali povesť ako-tak rozumných (čo vlastne doteraz do istej miery platilo na celé ministerstvo financií), čo potom čakať od ministrov, ktorých názory na cenovú reguláciu si radšej netreba ani domýšľať? Majú slovenskí podnikatelia a spotrebitelia (ktorí si dobre alebo zle myslené zásahy do cien odskáču) veriť štátnemu tajomníkovi za Smer Petrovi Kažimírovi, že „chceme to robiť zodpovedne, a nie na základe nejakých domnienok alebo politickej motivácie“?
Centrálna banka – akokoľvek zúfalo sa snaží zostať mimo politických či ideologických sporov so súčasnou vládou – sa po vyše desiatich rokoch opäť stáva viac-menej jedinou verejnou inštitúciou, ktorá háji zdravý rozum. Obchodníci len detinsky ukazujú prstom na ostatné články v obchodnom reťazci („aj oni zvyšujú ceny“), politická opozícia je na prázdninách a národnosocialistickým populizmom ohlúpených 70 percent populácie sa hádam ešte aj teší. To sme dopadli.
Aj keď predstavitelia ministerstva financií, ktoré návrh novely zákona o cenách vypracovalo, sa snažia upokojovať, že prípadná cenová regulácia bude len „krajným riešením“, pôjde o ďalší významný posun slovenskej politickej praxe k putinovsko-chávezovskému populizmu.
.osamelá NBS
Dôsledky takéhoto nápadu sa ani zďaleka neobmedzia len na prípadné obete bdelého zraku ministerských úradníkov, ktorí by podľa predstáv autorov novely mali „podrobne monitorovať“ cenový vývoj, „detailne analyzovať“, kto, prečo a ako zvýšil ceny, a po posúdení, či sa cenový pohyb vymyká rastu „oprávnených nákladov a primeraného zisku“, by mali rozhodnúť o plošnej alebo jednotlivej cenovej regulácii (to sa ešte nevedia dohodnúť a mimoriadne vágne ustanovenia novely im nedávajú nijakú pevnú odpoveď).
Cenová novela momentálne prechádza legislatívnym procesom. Práve v rámci tohto procesu sa ozvala Národná banka Slovenska, ktorá navrhla novelu stiahnuť. „Zavedenie eura na Slovensku nie je udalosťou, ktorá by si vyžadovala úradnú reguláciu cien,“ tvrdí v odôvodnení svojho návrhu NBS. Reakcia štátneho tajomníka ministerstva financií za stranu Smer Petra Kažimíra svojou úrovňou vyrazila dych. Námietky NBS považuje za „pokrytecké“, pretože centrálna banka sa vraj „neozvala ani nijakým spôsobom neprotestovala“, keď vláda pred mesiacom schválila koncepčný materiál, z ktorého vraj novela vychádza. Ako tiež poznamenal, „po vstupe do eurozóny za vývoj inflácie bude zodpovedať nie národná banka, ale vláda. Z tohto pohľadu je absolútne legitímne, že hľadáme všetky nástroje, ako budeme bojovať s infláciou“.
.snaživý Kažimír
Štátny tajomník je v snahe bojovať vlastným telom proti cenovým pohybom trochu premotivovaný – za úroveň inflácie totiž bude po prijatí eura zodpovedná tak ako doteraz centrálna banka, akurát že nie slovenská, ale európska. To, že na našej vláde bude oveľa väčšia zodpovednosť za priaznivý ekonomický vývoj a nízku infláciu, je síce pravda (pretože ECB nebude, na rozdiel od NBS, meniť menovú politiku iba kvôli Slovensku), ale týka sa predovšetkým vládnych výdavkov, ktoré budú musieť politici držať najmä v časoch silnejších inflačných tlakov veľmi na uzde. O tom, že vláda bude viac šetriť, však Kažimír nepovedal ani slovo.
Ak takto neadekvátne reagujú tí ľudia z Ficovej administratívy, ktorí mali povesť ako-tak rozumných (čo vlastne doteraz do istej miery platilo na celé ministerstvo financií), čo potom čakať od ministrov, ktorých názory na cenovú reguláciu si radšej netreba ani domýšľať? Majú slovenskí podnikatelia a spotrebitelia (ktorí si dobre alebo zle myslené zásahy do cien odskáču) veriť štátnemu tajomníkovi za Smer Petrovi Kažimírovi, že „chceme to robiť zodpovedne, a nie na základe nejakých domnienok alebo politickej motivácie“?
Centrálna banka – akokoľvek zúfalo sa snaží zostať mimo politických či ideologických sporov so súčasnou vládou – sa po vyše desiatich rokoch opäť stáva viac-menej jedinou verejnou inštitúciou, ktorá háji zdravý rozum. Obchodníci len detinsky ukazujú prstom na ostatné články v obchodnom reťazci („aj oni zvyšujú ceny“), politická opozícia je na prázdninách a národnosocialistickým populizmom ohlúpených 70 percent populácie sa hádam ešte aj teší. To sme dopadli.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.