To, čo sa deje v Číne pred začiatkom olympijských hier, vyráža dych. Čo všetko sú jej vládcovia ochotní urobiť pre úspech olympiády?
Čína ukazuje svetu čosi, čo doteraz v takejto miere nikto nevidel. Na prípravu olympiády, ktorej úspešný priebeh je pre Číňanov vecou veľkej prestíže, dokázali v priebehu pár rokov alokovať neuveriteľné prostriedky a uskutočniť neuveriteľné zmeny.
V Pekingu a v okolitých mestách, ktoré budú hostiť olympijských športovcov, postavili od roku 2001 viac ako tridsať nových športovísk, z ktorých niektoré sú riešením a kapacitou unikátne. Za pár rokov zdvojnásobili kapacitu pekinského metra, aj keď nie celkom bez problémov, po jeho otvorení. Postavili nový letiskový terminál. Prestavali alebo rovno zbúrali celé štvrte, buď aby zlepšili dojem, alebo aby vytvorili priestor na olympijské stavby. Obnovili množstvo pamiatok a rozpadávajúcich sa domov. Postavili nákupné centrá. A veľa iného.
.koľko to bude stáť?
Oficiálne vládne výdavky na všetky tieto úpravy dosiahli približne 43 miliárd dolárov. Na slovenské koruny je to vyše 800 miliárd. Hoci sú tieto sumy naozaj astronomické a pôjde o bezkonkurenčne najdrahšiu olympiádu v histórii, nie je ľahké odhadnúť, čo všetko Číňania do oficiálnych výdavkov započítali, čo nie a koľko teda minuli naozaj.
Napokon, aj Gréci, ktorí organizovali predchádzajúcu olympiádu, boli v skrývaní skutočných nákladov (najmä pred zrakmi domácich daňových poplatníkov) veľmi úspešní. Gréci oficiálne zvýšili rozpočet z pôvodných 1,14 miliardy dolárov na 3 miliardy. Neskôr zdráhavo pripúšťali, že to bude viac a hovorilo sa o 6 miliardách. A konečné odhady skutočných nákladov sa pohybujú na úrovni od 8,6 do 10 miliárd dolárov (oproti pôvodným 1,14...).
Ak čínski organizátori napriek tomu hovoria o očakávaniach mierneho zisku (asi 16 miliónov dolárov), majú tým na mysli bilanciu priamych nákladov na konanie hier (teda bez oných 43 miliárd dolárov investícií) a očakávaných príjmov.
.zelená olympiáda?
Obrovské peniaze vynaložili Číňania takisto na zlepšenie životného prostredia v Pekingu, aby naplnili jedno z hesiel tejto olympiády „Green Olympics“. Zbúrali množstvo tovární v meste a v jeho okolí, nahradili uhlie ako hlavnú surovinu na výrobu energie zemným plynom, vysadili stromy v celkovej rozlohe približne dvojnásobku newyorského Central Parku pri olympijských športoviskách... Celkovo minuli na „zelenú olympiádu“ asi 16 miliárd dolárov a ďalšie miliardy nepriamych nákladov bude stáť drastická redukcia dopravy v meste krátko pred a počas olympiády, zníženie výkonu zostávajúcich tovární a podobné dočasné opatrenia, ktoré organizátori plánujú v zúfalej snahe zabezpečiť aspoň to, aby sa olympijská dedina neskrývala v hustom smogovom opare. Musel to byť frustrujúci okamih, keď sa pri otvorení olympijského areálu pred pár dňami ako naschvál smog v meste ešte viac zahustil a športoviská z väčšej vzdialenosti nebolo takmer vidno.
.prevýchova
V najlepšej tradícii komunistickej Číny, povestnej rôznymi sociálnymi experimentmi, sa vodcovia rozhodli svojich občanov pri tejto príležitosti aj trochu prevychovať. A tak sa Číňania hromadne učili, že na verejnosti sa nemá pľuť (pokuta 7 dolárov), odhadzovať odpadky, fajčiť, predbiehať sa. Organizovali kurzy správneho povzbudzovania, pretože spontánnosť nie je silná stránka aziatov a povzbudzovanie, ako ho poznáme u nás, nie je v súlade s ich kultúrou. Čínske DVD predajne decentne stiahli z pultov pirátske kópie hollywoodskych filmov a 90-tisíc taxikárov a ďalšie tisíce policajtov, hotelových poslíčkov a servírok sa učili anglicky. Populárne boli aj kurzy varenia kung-pao, ktoré je najpopulárnejším čínskym jedlom na svete a hrozilo, že v Pekingu nie je dosť kuchárov, ktorí ho budú hordám jedlachtivých fanúšikov vedieť uvariť. Hromadne sa menili toalety, klasické „diery v zemi“ boli nahrádzané tým, čo poznáme v Európe.
Veľké peniaze Číňania vynaložili na zabezpečenie bezchybnosti potravín a pitnej vody. Pochybnosti však zostávajú – nedávno sa napríklad zistilo, že až polovica vody balenej vo fľašiach nespĺňa západné hygienické limity pre pitnú vodu. Aj preto si niektoré tímy (napríklad tím USA alebo Austrálie) napriek veľkej snahe organizátorov zlepšiť svoju povesť vezú všetko alebo takmer všetko so sebou.
.otázniky
Ako je možné, že napriek neuveriteľným sumám peňazí a obrovskému úsiliu je výsledok čínskeho snaženia stále otázny? Pomerne presnú diagnózu stanovil napríklad magazín Foreign Affairs, ktorý na viacerých príkladoch ukazuje, že „čínska vláda exceluje, ak ide o infraštrukturálne projekty, ale jej výsledky sú slabé, pokiaľ je reč o transparentnosti, zodpovednosti a vláde zákona“.
Pri rozsiahlej korupcii sa dá ťažko zabezpečiť rozumné vynakladanie peňazí na budovanie infraštruktúry alebo na dodržiavanie ekologických limitov. Bez úcty k súkromnému vlastníctvu a jeho ochrane má vláda, neobmedzovaná nijakými mantinelmi, tendenciu vrhať sa do megalomanských projektov a sociálneho inžinierstva pri presúvaní obyvateľov či pri snahe o ich prevýchovu. Ak sa navyše autoritárska vláda rozhodne pod vznešeným heslom „Jeden svet, jeden sen“ využiť olympiádu na potvrdenie svojej legitimity a rešpektu vo svete, zametá pod koberec obrovského množstva peňazí reálne problémy a za ohromné peniaze buduje potemkinovskú kulisu.
Čína ukazuje svetu čosi, čo doteraz v takejto miere nikto nevidel. Na prípravu olympiády, ktorej úspešný priebeh je pre Číňanov vecou veľkej prestíže, dokázali v priebehu pár rokov alokovať neuveriteľné prostriedky a uskutočniť neuveriteľné zmeny.
V Pekingu a v okolitých mestách, ktoré budú hostiť olympijských športovcov, postavili od roku 2001 viac ako tridsať nových športovísk, z ktorých niektoré sú riešením a kapacitou unikátne. Za pár rokov zdvojnásobili kapacitu pekinského metra, aj keď nie celkom bez problémov, po jeho otvorení. Postavili nový letiskový terminál. Prestavali alebo rovno zbúrali celé štvrte, buď aby zlepšili dojem, alebo aby vytvorili priestor na olympijské stavby. Obnovili množstvo pamiatok a rozpadávajúcich sa domov. Postavili nákupné centrá. A veľa iného.
.koľko to bude stáť?
Oficiálne vládne výdavky na všetky tieto úpravy dosiahli približne 43 miliárd dolárov. Na slovenské koruny je to vyše 800 miliárd. Hoci sú tieto sumy naozaj astronomické a pôjde o bezkonkurenčne najdrahšiu olympiádu v histórii, nie je ľahké odhadnúť, čo všetko Číňania do oficiálnych výdavkov započítali, čo nie a koľko teda minuli naozaj.
Napokon, aj Gréci, ktorí organizovali predchádzajúcu olympiádu, boli v skrývaní skutočných nákladov (najmä pred zrakmi domácich daňových poplatníkov) veľmi úspešní. Gréci oficiálne zvýšili rozpočet z pôvodných 1,14 miliardy dolárov na 3 miliardy. Neskôr zdráhavo pripúšťali, že to bude viac a hovorilo sa o 6 miliardách. A konečné odhady skutočných nákladov sa pohybujú na úrovni od 8,6 do 10 miliárd dolárov (oproti pôvodným 1,14...).
Ak čínski organizátori napriek tomu hovoria o očakávaniach mierneho zisku (asi 16 miliónov dolárov), majú tým na mysli bilanciu priamych nákladov na konanie hier (teda bez oných 43 miliárd dolárov investícií) a očakávaných príjmov.
.zelená olympiáda?
Obrovské peniaze vynaložili Číňania takisto na zlepšenie životného prostredia v Pekingu, aby naplnili jedno z hesiel tejto olympiády „Green Olympics“. Zbúrali množstvo tovární v meste a v jeho okolí, nahradili uhlie ako hlavnú surovinu na výrobu energie zemným plynom, vysadili stromy v celkovej rozlohe približne dvojnásobku newyorského Central Parku pri olympijských športoviskách... Celkovo minuli na „zelenú olympiádu“ asi 16 miliárd dolárov a ďalšie miliardy nepriamych nákladov bude stáť drastická redukcia dopravy v meste krátko pred a počas olympiády, zníženie výkonu zostávajúcich tovární a podobné dočasné opatrenia, ktoré organizátori plánujú v zúfalej snahe zabezpečiť aspoň to, aby sa olympijská dedina neskrývala v hustom smogovom opare. Musel to byť frustrujúci okamih, keď sa pri otvorení olympijského areálu pred pár dňami ako naschvál smog v meste ešte viac zahustil a športoviská z väčšej vzdialenosti nebolo takmer vidno.
.prevýchova
V najlepšej tradícii komunistickej Číny, povestnej rôznymi sociálnymi experimentmi, sa vodcovia rozhodli svojich občanov pri tejto príležitosti aj trochu prevychovať. A tak sa Číňania hromadne učili, že na verejnosti sa nemá pľuť (pokuta 7 dolárov), odhadzovať odpadky, fajčiť, predbiehať sa. Organizovali kurzy správneho povzbudzovania, pretože spontánnosť nie je silná stránka aziatov a povzbudzovanie, ako ho poznáme u nás, nie je v súlade s ich kultúrou. Čínske DVD predajne decentne stiahli z pultov pirátske kópie hollywoodskych filmov a 90-tisíc taxikárov a ďalšie tisíce policajtov, hotelových poslíčkov a servírok sa učili anglicky. Populárne boli aj kurzy varenia kung-pao, ktoré je najpopulárnejším čínskym jedlom na svete a hrozilo, že v Pekingu nie je dosť kuchárov, ktorí ho budú hordám jedlachtivých fanúšikov vedieť uvariť. Hromadne sa menili toalety, klasické „diery v zemi“ boli nahrádzané tým, čo poznáme v Európe.
Veľké peniaze Číňania vynaložili na zabezpečenie bezchybnosti potravín a pitnej vody. Pochybnosti však zostávajú – nedávno sa napríklad zistilo, že až polovica vody balenej vo fľašiach nespĺňa západné hygienické limity pre pitnú vodu. Aj preto si niektoré tímy (napríklad tím USA alebo Austrálie) napriek veľkej snahe organizátorov zlepšiť svoju povesť vezú všetko alebo takmer všetko so sebou.
.otázniky
Ako je možné, že napriek neuveriteľným sumám peňazí a obrovskému úsiliu je výsledok čínskeho snaženia stále otázny? Pomerne presnú diagnózu stanovil napríklad magazín Foreign Affairs, ktorý na viacerých príkladoch ukazuje, že „čínska vláda exceluje, ak ide o infraštrukturálne projekty, ale jej výsledky sú slabé, pokiaľ je reč o transparentnosti, zodpovednosti a vláde zákona“.
Pri rozsiahlej korupcii sa dá ťažko zabezpečiť rozumné vynakladanie peňazí na budovanie infraštruktúry alebo na dodržiavanie ekologických limitov. Bez úcty k súkromnému vlastníctvu a jeho ochrane má vláda, neobmedzovaná nijakými mantinelmi, tendenciu vrhať sa do megalomanských projektov a sociálneho inžinierstva pri presúvaní obyvateľov či pri snahe o ich prevýchovu. Ak sa navyše autoritárska vláda rozhodne pod vznešeným heslom „Jeden svet, jeden sen“ využiť olympiádu na potvrdenie svojej legitimity a rešpektu vo svete, zametá pod koberec obrovského množstva peňazí reálne problémy a za ohromné peniaze buduje potemkinovskú kulisu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.