Poznám ženu, ktorá sa sťažuje na to, že si vždy nájde rovnako ničomného chlapa. Pri každom z nich v určitom vzťahovom bode pocíti smutné déjà vu. Opakuje tak ten istý príbeh, ktorého réžiu akoby ukrývala sama v sebe a možno aj sama pred sebou. V zámotku stereotypných skúseností s opačným pohlavím sa cíti ako vo väzení a nadobúda presvedčenie, že to nejako súvisí s jej otcom. Ide o cyklický pokus o pochopenie otcovskej postavy, alebo seba samej vo vzťahu k nej? Bude kruh prelomený, keď tomu všetkému porozumie? Som presvedčený, že áno. Najprv však do toho kruhu bude musieť chcieť naozaj nahliadnuť.
Opakovanie má i svoju klinickú dimenziu. Mladý muž sa odrazu ocitá v okamihu, v ktorom si je nútený tlakom katastrofálnych okolností priznať, že už nie je sám nad sebou pánom. Že sa nedokáže vlastnými silami zbaviť drogy, z ktorej už nielenže nemá žiadne potešenie, ale ktorá ho zvnútra i zvonka sústavne ničí. Napriek tomu ju opätovne vyhľadáva, hoci chce rozbiť defektný cyklus vlastnej záhuby. Možno sa mu to podarí, možno nie. Všetko závisí od toho, či sila jeho odhodlania preváži motiváciu k droge. Chlapec na rozdiel od ženy v predchádzajúcom príklade potrebuje pochopiť, že sám je na riešenie slabý. Až tak môže byť vzápätí dostatočne silný na to, aby úprimne poprosil o pomoc.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.