Monumentálne sólo Hirama Bullocka v Müllerovom Milovaní v daždi počas jeho koncertu na Pohode som sledoval spoza pódia. Nebol som tam sám. Veľkého gitaristu pozorne počúvali aj členovia Plastic People of the Universe, ktorí mali svoj koncert už za sebou a kompletná zostava The Streets, ktorá mala hrať o chvíľu.
Hiram Bullock bol invenčný, žánre prekračujúci gitarista a spevák, ktorý síce vydal niekoľko sólových albumov, no známy bol hlavne ako vyhľadávaný a vysoko cenený štúdiový muzikant. Začínal v sedemdesiatych rokoch v Brecker Brothers, nahrával s Paulom Simonom, Stingom, Davidom Sanbornom, Milesom Davisom, Carlou Bley, Ericom Claptonom, Jamesom Brownom či Gilom Evansom.
Narodil sa v Osake, kde jeho rodičia slúžili v americkej armáde, no ešte nemal ani dva roky, keď sa rodina presťahovala do USA. Ako 6-ročný hral prvýkrát verejne na klavíri, v jedenástich sa naučil hrať na saxofóne, ako tínedžer hral v rockovej kapele na basgitare, ktorú ako šestnásťročný vymenil za gitaru.
Hudbu študoval na University of Miami spolu s Patom Methenym a Jacom Pastoriom. Po presťahovaní sa do New Yorku sa začala jeho hviezdna kariéra štúdiového hráča. Väčšina Američanov si ho však, pravdepodobne, spája s pravidelným (hudobným) účinkovaním vo večernej šou Davida Lettermana. Od roku 1983 začal hrať aj s vlastnou kapelou, vydal niekoľko sólových albumov, absolvoval stovky koncertov, jeden z nich – v roku 1995 – na Bratislavských jazzových dňoch. Hral tvrdý rock, tradičný aj modernejší džez, funky, soul a všetky možné druhy „fusion“.
V roku 2005 nahral gitary na album Richarda Müllera 44 a vzápätí spolu s ním odohral niekoľko koncertov na Slovensku a v Čechách, zachytených na CD a DVD 44 Live. Spomedzi všetkých Müllerových piesní mal najradšej Milovanie v daždi, ktorej inštrumentálnu verziu občas zaradil aj do svojich sólových koncertov. Preto ho Richard pozval na Pohodu ako špeciálneho hosťa práve na túto pieseň. Hiram pred tisíckami fanúšikov odohral dlhé, energické sólo. Mal úsmev od ucha k uchu, keď za obrovského aplauzu odchádzal z pódia. „Wonderful!“ povedal mu v bekstejdži s londýnskym prízvukom Mike Skinner z The Streets a potľapkával ho po pleci, keď si balil gitaru. „Thank you, Hiram!“ poďakoval mu s pražským prízvukom Joe Karafiát z Plastikov a uznanlivo kýval hlavou. My ostatní sme mu tlieskali.
Vtedy sme to, samozrejme, nevedeli, hoci on to možno tušil: bol to jeho posledný koncert v živote, do ktorého konca mu zostávalo už iba 6 dní. Ten ohlušujúci aplauz pod pódiom aj naše súkromné poďakovanie v zákulisí tak patrili celej jeho kariére.
Wonderful! Thank you, Hiram!
Hiram Bullock bol invenčný, žánre prekračujúci gitarista a spevák, ktorý síce vydal niekoľko sólových albumov, no známy bol hlavne ako vyhľadávaný a vysoko cenený štúdiový muzikant. Začínal v sedemdesiatych rokoch v Brecker Brothers, nahrával s Paulom Simonom, Stingom, Davidom Sanbornom, Milesom Davisom, Carlou Bley, Ericom Claptonom, Jamesom Brownom či Gilom Evansom.
Narodil sa v Osake, kde jeho rodičia slúžili v americkej armáde, no ešte nemal ani dva roky, keď sa rodina presťahovala do USA. Ako 6-ročný hral prvýkrát verejne na klavíri, v jedenástich sa naučil hrať na saxofóne, ako tínedžer hral v rockovej kapele na basgitare, ktorú ako šestnásťročný vymenil za gitaru.
Hudbu študoval na University of Miami spolu s Patom Methenym a Jacom Pastoriom. Po presťahovaní sa do New Yorku sa začala jeho hviezdna kariéra štúdiového hráča. Väčšina Američanov si ho však, pravdepodobne, spája s pravidelným (hudobným) účinkovaním vo večernej šou Davida Lettermana. Od roku 1983 začal hrať aj s vlastnou kapelou, vydal niekoľko sólových albumov, absolvoval stovky koncertov, jeden z nich – v roku 1995 – na Bratislavských jazzových dňoch. Hral tvrdý rock, tradičný aj modernejší džez, funky, soul a všetky možné druhy „fusion“.
V roku 2005 nahral gitary na album Richarda Müllera 44 a vzápätí spolu s ním odohral niekoľko koncertov na Slovensku a v Čechách, zachytených na CD a DVD 44 Live. Spomedzi všetkých Müllerových piesní mal najradšej Milovanie v daždi, ktorej inštrumentálnu verziu občas zaradil aj do svojich sólových koncertov. Preto ho Richard pozval na Pohodu ako špeciálneho hosťa práve na túto pieseň. Hiram pred tisíckami fanúšikov odohral dlhé, energické sólo. Mal úsmev od ucha k uchu, keď za obrovského aplauzu odchádzal z pódia. „Wonderful!“ povedal mu v bekstejdži s londýnskym prízvukom Mike Skinner z The Streets a potľapkával ho po pleci, keď si balil gitaru. „Thank you, Hiram!“ poďakoval mu s pražským prízvukom Joe Karafiát z Plastikov a uznanlivo kýval hlavou. My ostatní sme mu tlieskali.
Vtedy sme to, samozrejme, nevedeli, hoci on to možno tušil: bol to jeho posledný koncert v živote, do ktorého konca mu zostávalo už iba 6 dní. Ten ohlušujúci aplauz pod pódiom aj naše súkromné poďakovanie v zákulisí tak patrili celej jeho kariére.
Wonderful! Thank you, Hiram!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.