Peter Smolík bol v pravom zmysle človekom kultúry. V jej neokázalej službe, vychádzajúcej z rodinnej tradície, našiel, od útleho detstva zdravotne hendikepovaný, zmysel života.
Možno práve preto, že celý život prežil na hrane medzi bytím a nebytím a na strane života sa držal pevnou vôľou a humorom, bol si vedomý ceny času, nemárnil ho a nezmárnil.
Peter Smolík bol človekom slobody. Jeho ľudská skúsenosť ho viedla k poznaniu, že len v slobodnom svete môže byť slobodný a slobodu bral ako najvyšší dar. Možno preto hľadal vždy priamu cestu k praktickým riešeniam, nemal zmysel pre okľuky a menej ako ostatní sa zdržiaval milým a pôvabným hmýrením vonkajšieho sveta. Uchránilo ho to od samoľúbosti. Aj keď bol ctižiadostivý a chcel niečo dosiahnuť, vždy dal prednosť veci pred sebou. Dosiahol na národa roli dedičnej viac ako iní, ktorí veľa rečnia, ale o to menej robia.
Spolu s Michalom Vaškom sa podieľal na vybudovaní fungujúceho vydavateľstva a obaja vedeli nájsť krehkú a v našej ponovembrovej spoločnosti skôr ojedinelú rovnováhu medzi ekonomikou a kultúrnosťou. Vo vydavateľstve Michala Vaška vyšlo aj jeho zásluhou dielo Mikuláša Šprinca, Svetoslava Veigla, Andreja Žarnova, Jána Harantu, Jána Šveca Slavkoviana, výtvarné monografie Teodora Tekela, Oskára Čepana, Juraja Hovorku, Mira Cipára, Mariana Meška, Kláry Bočkayovej a Milana Bočkaya a spolupracoval aj na vydaní Biblie v obrazoch Vincenta Hložníka.
Peter Smolík bol človekom spravodlivým. Preto sa ujal práce, ktorú robia v iných krajinách vedecké ustanovizne a spolu so svojou ženou Gabrielou Smolíkovou sa významnou mierou podieľal na príprave monumentálneho štvorzväzkového diela o zločinoch komunizmu, za čo im obom patril spravodlivý podiel na Cene Dominika Tatarku.
Peter Smolík bol človekom cti a lojality. Založil a spravoval spolu s manželkou a Miroslavom Cipárom občianske združenie Hlbiny, opatroval časopisy Impulz a Naše svedectvo a s neústupčivou húževnatosťou organizoval pamätníky obetiam komunizmu a na počesť sviečkovej manifestácie, prezentácie kníh a kultúrne podujatia, medzi ktorými ostane v pamäti najmä nezabudnuteľná slávnostná omša pri príležitosti pätnásteho výročia Novembra v bratislavskom kostole Svätej Trojice.
Peter Smolík bol človekom detskej túžby po pravde, dobre a kráse. Je to večná túžba a preto neostane ležať ladom. Peter Smolík ju bude svojím charakteristickým, trochu škrípavým hlasom strážiť a nedovolí nikomu zo svojich blízkych a starých kamarátov, aby na ňu zabudol.
Možno práve preto, že celý život prežil na hrane medzi bytím a nebytím a na strane života sa držal pevnou vôľou a humorom, bol si vedomý ceny času, nemárnil ho a nezmárnil.
Peter Smolík bol človekom slobody. Jeho ľudská skúsenosť ho viedla k poznaniu, že len v slobodnom svete môže byť slobodný a slobodu bral ako najvyšší dar. Možno preto hľadal vždy priamu cestu k praktickým riešeniam, nemal zmysel pre okľuky a menej ako ostatní sa zdržiaval milým a pôvabným hmýrením vonkajšieho sveta. Uchránilo ho to od samoľúbosti. Aj keď bol ctižiadostivý a chcel niečo dosiahnuť, vždy dal prednosť veci pred sebou. Dosiahol na národa roli dedičnej viac ako iní, ktorí veľa rečnia, ale o to menej robia.
Spolu s Michalom Vaškom sa podieľal na vybudovaní fungujúceho vydavateľstva a obaja vedeli nájsť krehkú a v našej ponovembrovej spoločnosti skôr ojedinelú rovnováhu medzi ekonomikou a kultúrnosťou. Vo vydavateľstve Michala Vaška vyšlo aj jeho zásluhou dielo Mikuláša Šprinca, Svetoslava Veigla, Andreja Žarnova, Jána Harantu, Jána Šveca Slavkoviana, výtvarné monografie Teodora Tekela, Oskára Čepana, Juraja Hovorku, Mira Cipára, Mariana Meška, Kláry Bočkayovej a Milana Bočkaya a spolupracoval aj na vydaní Biblie v obrazoch Vincenta Hložníka.
Peter Smolík bol človekom spravodlivým. Preto sa ujal práce, ktorú robia v iných krajinách vedecké ustanovizne a spolu so svojou ženou Gabrielou Smolíkovou sa významnou mierou podieľal na príprave monumentálneho štvorzväzkového diela o zločinoch komunizmu, za čo im obom patril spravodlivý podiel na Cene Dominika Tatarku.
Peter Smolík bol človekom cti a lojality. Založil a spravoval spolu s manželkou a Miroslavom Cipárom občianske združenie Hlbiny, opatroval časopisy Impulz a Naše svedectvo a s neústupčivou húževnatosťou organizoval pamätníky obetiam komunizmu a na počesť sviečkovej manifestácie, prezentácie kníh a kultúrne podujatia, medzi ktorými ostane v pamäti najmä nezabudnuteľná slávnostná omša pri príležitosti pätnásteho výročia Novembra v bratislavskom kostole Svätej Trojice.
Peter Smolík bol človekom detskej túžby po pravde, dobre a kráse. Je to večná túžba a preto neostane ležať ladom. Peter Smolík ju bude svojím charakteristickým, trochu škrípavým hlasom strážiť a nedovolí nikomu zo svojich blízkych a starých kamarátov, aby na ňu zabudol.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.