Strana Vladimíra Palka predstavila Františka Mikloška ako horúceho prezidentského kandidáta – na tretie miesto. Hoci sa Mikloško sotva môže stať prezidentom, ľudia okolo Palka inú možnosť ako kandidovať ho ani nemali. Inak by už nemohli veriť na zázrak.
Tým zázrakom by bol, prirodzene, úspech Palkovej KDS v parlamentných voľbách 2010. Lebo úspech KDS nepredpovedajú nielen slovenskí politológovia, ale ani aktuálne rozdané karty. Palkovci totiž po februárovom veľkom tresku, keď odišli z KDH a vo verejnosti panovala mimoriadna jarná dezilúzia z opozície (kauza Branisko a Palacka, hlasovanie SMK o Lisabonskej zmluve), o svojej akcieschopnosti nemohli presvedčiť ani najväčších priaznivcov. Už len zozbierať desaťtisíc podpisov, potrebných na registráciu novej strany, im trvalo celé štyri mesiace. Navyše sa zdalo, že okrem Palka nikto z jeho okolia nemá potrebnú politickú vášeň.
Prvú veľkú prekážku si pritom palkovci postavili už na samom začiatku: prestup na novú loď bez populárneho Daniela Lipšica, ktorý sa dozvedel o odchode palkovcov iba pol dňa pred verejnosťou, bol dokonale mätúci.
Najmä pre voličov a členov KDH, ktorí držali palce dvojici Palko-Lipšic. Iste, Lipšic by si možno aj tak šiel vlastnou cestou, odídenci mu však ani nedali šancu svoju lojalitu voči KDH prehodnotiť. Preto nie div, ako reagovalo na Palkov veľký tresk členstvo KDH – „štyroch mušketierov“ nikto nenasledoval, hoci Palko dostal pred vyše rokom na sneme KDH ako vyzývateľ Hrušovského asi tretinu hlasov. Nato prišiel ďalší neúspech: Palko najskôr celkom pochopiteľne hovoril o tom, že nechce založiť KDH II., ale stranu, v ktorej sa pod jednou strechou zídu konzervatívci aj ekonomickí liberáli. To palkovcom vôbec nevyšlo. Nepodarilo sa im do strany prilákať ani jednu novú tvár, ktorá by mohla aspoň symbolizovať začiatok novej éry. Len tak mohli chytať voličov nielen v dôverných vodách KDH, ale aj SDKÚ. Z tohto dôvodu je to už iba z núdze cnosť, že palkovci sa musia vracať k vyskúšanej rétorike: aj Mikloškovu kandidatúru ohlásili ako dar pre „konzervatívcov a kresťanských demokratov“. Je to niečo iné ako pokus o KDH II.? Ani nie. Je však fakt, že palkovci sa po predchádzajúcich neúspechoch mohli rozhodnúť iba pre jedinú reálnu alternatívu: útok výlučne na voličov KDH. Práve kandidatúrou Františka Mikloška, ktorý medzi tradičnými kádehákmi požíva rešpekt, môžu palkovci strhnúť v KDH istú lavínu. Tú, ktorú nestrhli vo februári. Je zrejmé, že nemalá časť voličov kresťanských demokratov uprednostní pred Ivetou Radičovou (ale aj pred Gašparovičom) Mikloška. Čím viac ich bude, tým horšie pre Hrušovského KDH. A tým lepšie pre Palkovu KDS. Zisk aspoň štyroch-piatich percent pre Mikloška (naposledy mal ako kandidát KDH 6,5 percenta) by pre KDS priniesol to, čo doteraz nepocítili: politický úspech.
Mimochodom, úder pod pás zasiahol palkovcov zo strany, od ktorej to čakali najmenej. Mimoparlamentná OKS podporila kandidátku SDKÚ. To nepochopí ani slovenský politológ * OKS nebude podporovať kandidáta strany, s ktorou chce íst spoločne do volieb 2010, ale kandidátku tej istej strany, ktorú ľudia z OKS už dlhé roky zahŕňajú výčitkami, že svojím nemorálnym pragmatizmom znehodnotila reformy a vôbec pravicovú politiku. Strana Petra Zajaca vyslovila podporu Radičovej síce ešte pred ohlásením Mikloškovej kandidatúry, ale v čase, keď už vedela o ambíciách palkovcov prísť s vlastným kandidátom. Iné rozhodnutie OKS, ktorá na seba priamo viaže jedno percento voličov, by dejiny týchto prezidentských volieb iste nezmenilo. Mohli však vytvoriť tandem s istou symbolikou (muži Novembra stoja za Mikloškom) a spoločne si vyskúšať funkčnosť svojej minialternatívy voči SDKÚ. Mikloško by tak dnes nemusel oslovovať iba „konzervatívcov a kresťanských demokratov“, ale aj liberálnejších voličov mestského typu, teda najmä bývalých priaznivcov DS. Tí dnes síce nevolia OKS, ale SDKÚ (strach z prepadnutých hlasov), ale aspoň časť z nich s OKS sympatizuje.
Aký zmysel má teda voliť outsidera? Hlasovať v prvom kole za znamená hlasovať o tom, či Mikloško, Palko a spol. sa ešte majú pokúsiť o zázrak a prežiť v slovenskej politike. Ten, kto si to neželá, alebo mu to je jedno, nemá dôvod dať hlas Mikloškovi. Ten, kto si to želá, by, naopak, mal dať hlas kandidátovi KDS. A potom si v druhom kole môže vychutnať voľbu medzi istým šarmom a istým gašparkom.
Tým zázrakom by bol, prirodzene, úspech Palkovej KDS v parlamentných voľbách 2010. Lebo úspech KDS nepredpovedajú nielen slovenskí politológovia, ale ani aktuálne rozdané karty. Palkovci totiž po februárovom veľkom tresku, keď odišli z KDH a vo verejnosti panovala mimoriadna jarná dezilúzia z opozície (kauza Branisko a Palacka, hlasovanie SMK o Lisabonskej zmluve), o svojej akcieschopnosti nemohli presvedčiť ani najväčších priaznivcov. Už len zozbierať desaťtisíc podpisov, potrebných na registráciu novej strany, im trvalo celé štyri mesiace. Navyše sa zdalo, že okrem Palka nikto z jeho okolia nemá potrebnú politickú vášeň.
Prvú veľkú prekážku si pritom palkovci postavili už na samom začiatku: prestup na novú loď bez populárneho Daniela Lipšica, ktorý sa dozvedel o odchode palkovcov iba pol dňa pred verejnosťou, bol dokonale mätúci.
Najmä pre voličov a členov KDH, ktorí držali palce dvojici Palko-Lipšic. Iste, Lipšic by si možno aj tak šiel vlastnou cestou, odídenci mu však ani nedali šancu svoju lojalitu voči KDH prehodnotiť. Preto nie div, ako reagovalo na Palkov veľký tresk členstvo KDH – „štyroch mušketierov“ nikto nenasledoval, hoci Palko dostal pred vyše rokom na sneme KDH ako vyzývateľ Hrušovského asi tretinu hlasov. Nato prišiel ďalší neúspech: Palko najskôr celkom pochopiteľne hovoril o tom, že nechce založiť KDH II., ale stranu, v ktorej sa pod jednou strechou zídu konzervatívci aj ekonomickí liberáli. To palkovcom vôbec nevyšlo. Nepodarilo sa im do strany prilákať ani jednu novú tvár, ktorá by mohla aspoň symbolizovať začiatok novej éry. Len tak mohli chytať voličov nielen v dôverných vodách KDH, ale aj SDKÚ. Z tohto dôvodu je to už iba z núdze cnosť, že palkovci sa musia vracať k vyskúšanej rétorike: aj Mikloškovu kandidatúru ohlásili ako dar pre „konzervatívcov a kresťanských demokratov“. Je to niečo iné ako pokus o KDH II.? Ani nie. Je však fakt, že palkovci sa po predchádzajúcich neúspechoch mohli rozhodnúť iba pre jedinú reálnu alternatívu: útok výlučne na voličov KDH. Práve kandidatúrou Františka Mikloška, ktorý medzi tradičnými kádehákmi požíva rešpekt, môžu palkovci strhnúť v KDH istú lavínu. Tú, ktorú nestrhli vo februári. Je zrejmé, že nemalá časť voličov kresťanských demokratov uprednostní pred Ivetou Radičovou (ale aj pred Gašparovičom) Mikloška. Čím viac ich bude, tým horšie pre Hrušovského KDH. A tým lepšie pre Palkovu KDS. Zisk aspoň štyroch-piatich percent pre Mikloška (naposledy mal ako kandidát KDH 6,5 percenta) by pre KDS priniesol to, čo doteraz nepocítili: politický úspech.
Mimochodom, úder pod pás zasiahol palkovcov zo strany, od ktorej to čakali najmenej. Mimoparlamentná OKS podporila kandidátku SDKÚ. To nepochopí ani slovenský politológ * OKS nebude podporovať kandidáta strany, s ktorou chce íst spoločne do volieb 2010, ale kandidátku tej istej strany, ktorú ľudia z OKS už dlhé roky zahŕňajú výčitkami, že svojím nemorálnym pragmatizmom znehodnotila reformy a vôbec pravicovú politiku. Strana Petra Zajaca vyslovila podporu Radičovej síce ešte pred ohlásením Mikloškovej kandidatúry, ale v čase, keď už vedela o ambíciách palkovcov prísť s vlastným kandidátom. Iné rozhodnutie OKS, ktorá na seba priamo viaže jedno percento voličov, by dejiny týchto prezidentských volieb iste nezmenilo. Mohli však vytvoriť tandem s istou symbolikou (muži Novembra stoja za Mikloškom) a spoločne si vyskúšať funkčnosť svojej minialternatívy voči SDKÚ. Mikloško by tak dnes nemusel oslovovať iba „konzervatívcov a kresťanských demokratov“, ale aj liberálnejších voličov mestského typu, teda najmä bývalých priaznivcov DS. Tí dnes síce nevolia OKS, ale SDKÚ (strach z prepadnutých hlasov), ale aspoň časť z nich s OKS sympatizuje.
Aký zmysel má teda voliť outsidera? Hlasovať v prvom kole za znamená hlasovať o tom, či Mikloško, Palko a spol. sa ešte majú pokúsiť o zázrak a prežiť v slovenskej politike. Ten, kto si to neželá, alebo mu to je jedno, nemá dôvod dať hlas Mikloškovi. Ten, kto si to želá, by, naopak, mal dať hlas kandidátovi KDS. A potom si v druhom kole môže vychutnať voľbu medzi istým šarmom a istým gašparkom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.