zjavenie Pána je obdobím, keď sme my astronómovia obliehaní otázkami, aby sme vysvetlili Betlehemskú hviezdu. Dobre známy je pokus Johanna Keplera identifikovať hviezdu ako „novu“ spôsobenú konjunkciou (pozn. red. – tesné uhlové priblíženie nebeských telies na oblohe) planét.
Dňa 9. októbra 1604 nastala konjunkcia Marsu, Jupitera a Saturna, následnú noc sa na tej časti oblohy objavila jasná hviezda medzi Jupiterom a Saturnom. Kepler považoval za zrejmé, hoci chybne, že konjunkcia planét spôsobila objavenie sa novej hviezdy. Dnes vieme, že tou novou hviezdou bola supernova, posledná, ktorú sme videli v našej galaxii.
„Je zaujímavé uvažovať, čím to je, že mnohé generácie astronómov a amatérov sú týmto príbehom fascinované.“
Medziiným táto supernova inšpirovala Galilea k sérii prednášok, ktoré nakoniec viedli k jeho prvému použitiu ďalekohľadu na štúdium hviezd v roku 1609, v rovnakom roku ako Kepler publikoval prvý z jeho slávnych zákonov planetárneho pohybu.
Keplera podnietilo použiť supernovu na vysvetlenie betlehemskej hviezdy po tom, ako sa zoznámil s knihou Wawrzynca Suslyga z Poľska, ktorý datoval narodenie Ježiša okolo roku 4 pred naším letopočtom. Predpokladal, že veľké konjunkcie, ako práve pozoroval, môžu viesť k jasným „novým hviezdam“, preto sa rozhodol hľadať takú v predpokladanom čase Ježišovho narodenia. A nečudo, že jednu našiel.
A nebol posledný. Odvtedy tisícky amatérskych učencov prehľadávali tabuľky konjunkcií, dnes to robia počítačové planetárne programy, s cieľom nájsť možné vysvetlenie. No v skutočnosti existuje veľa možných planetárnych zoskupení, komét, vybuchujúcich hviezd, ktoré by mohli sedieť na rôzne výpočty skutočného Ježišovho narodenia.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.