Dvaja dôstojníci

... narukovali hneď po vypuknutí vojny a v roku 1915 bojovali na ruskom fronte. Na opačných stranách.

Obaja narukovali ako dobrovoľníci, obaja začínali ako vojenskí meteorológovia, obaja sa neskôr dostali k bojovým jednotkám, kde mali obaja za úlohu výpočty balistických kriviek. Jeden z nich sa stal poručíkom delostrelectva a počítal dráhy granátov. Druhý sa dostal k letectvu a počítal dráhy bômb. Presnosť výpočtov si overoval pri vlastných leteckých misiách, za ktoré bol vyznamenaný vojnovým krížom.

Keď sa dozvedeli o všeobecnej teórii relativity, obaja sa v jej rámci pustili do výpočtov, ktoré sa Einsteinovi urobiť nepodarilo. Obaja boli úspešní, obaja krátko po tomto úspechu zomreli. Ich výsledky patria k najvýznamnejším v celej teórii relativity a sú na nich založené dva dôležité pojmy nielen fyziky, ale aj súčasnej pop-kultúry: čierne diery a big bang.

Albert Einstein

Príbeh všeobecnej teórie relativity je mimoriadne poučný nielen svojimi úspechmi, ale aj svojimi neúspechmi. Dlhá a kľukatá Einsteinova cesta ku konečnej formulácii teórie je skvelou ilustráciou tvrdenia, že génius je ten, kto urobí všetky možné chyby v najkratšom možnom čase. A Einstein robil chyby nielen predtým, ako sa mu podarilo nájsť správnu teóriu, ale aj potom.

Chyby pri hľadaní fyzikálnej teórie sú chybami pri hľadaní jej rovníc. Chyby po nájdení teórie sú chybami pri riešení týchto rovníc. Einsteinove chyby pri riešení svojej vlastnej rovnice neboli triviálnymi výpočtovými chybami, boli to veľmi netriviálne a poučné chyby.

Prvým Einsteinovým omylom týkajúcim sa jeho rovnice bol nesprávny odhad jej obtiažnosti. Rovnica opisujúca zakrivenie časopriestoru nie je na pohľad vôbec komplikovaná – zaberie len jeden úplne krátky riadok. Ten riadok hovorí, že zmeny geometrie časopriestoru sú dané časopriestorovým rozložením energie (zmeny geometrie sú opísané takzvaným Einsteinovým tenzorom, rozloženie energie je tiež opísané nejakým tenzorom, a rovnica nehovorí nič iné, než že jeden z týchto tenzorov je násobkom druhého).

Z toho, že rovnica vyzerá jednoducho, však ešte nijako nevyplýva, že je naozaj jednoduchá. To Einstein, samozrejme, vedel. Jeho zlý odhad nespočíval v tom, že by obtiažnosť svojej rovnice podcenil. Práve naopak. Spočíval v tom, že jej obtiažnosť precenil.

Táto kratučká rovnica má totiž jednu nepríjemnú vlastnosť, ktorou sa zásadne líši od iných fundamentálnych rovníc fyziky, akými sú napríklad Maxwellove rovnice alebo Schrödingerova rovnica.