Hoci si vychovala dosť nasledovníkov, stále ešte učí na Katedre politológie UK, pracuje na domácich i medzinárodných projektoch a chystá sa písať monografiu.
Stále prednášam.
Včera som dávala písomnú skúšku, teraz ma čaká opravovanie, čo nemám veľmi rada. Učenie ma baví, keď mám dobrých študentov, sú aktívni a správne provokujúci. To je privilégium našej profesie, že vo vysokom veku sa stretávam s mladými, tým pádom si neuvedomujem vrásky, cítim sa duchom mladšia. To sa nedá prepočítať na peniaze, veď to človeka aj v profesii drží.
Mnohí mi hovoria, že rozprávam ticho.
Aj manžel. Raz som ho už poslala k ušnej lekárke, lebo sa stále pýtal: čo si povedala? Lekárka mi odkázala, že mám hlasnejšie rozprávať. Dosť neskoro som sa osmelila hovoriť na verejnosti, bývala som viac introvertná, mala som veľkú trému, nie som expresívny typ. S veľkým premáhaním som prehovorila až v televíznom Dialógu v prvých dňoch Novembra, triasol sa mi hlas.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.