Odchádzanie

Odišiel bez varovania a bez akéhokoľvek náznaku, že niečo nie je v poriadku. Svojou smrťou si s nami zahral absurdnú hru.

David Bowie bol jednou z najväčších hviezd svetovej popmusic, no toto označenie je pritesné. Bol viac než to, skutočným umelcom, posúvajúcim hranice, vizionárom, predpovedajúcim budúcnosť (Bowie je autorom vety, že v budúcnosti budeme platiť za hudbu ako za vodu), prorokom, ktorý sa nebál otvorene hovoriť o kontroverzných veciach. A pesničkárom, ktorý si napísal aj svoj hudobný epitaf.

Najlepšie to vystihol producent jeho posledného albumu a dlhoročný spolupracovník Tony Visconti: „Vždy robil len to, čo chcel. Takto si to predstavoval. Jeho smrť nebola odlišná od jeho života, treba ju brať ako umelecký výtvor. Blackstar spravil pre nás, bol to darček človeka, ktorý odchádza,“ povedal producent krátko po jeho smrti.

vďaka za dobré časy

Bowie bol vždy záhadnou ľudskou bytosťou, treba napísať „ľudskou“, pretože v sedemdesiatych rokoch ho niektorí tínedžeri skutočne považovali za muža z inej planéty, taký dokonalý bol jeho imidž mimozemského Ziggyho Stardusta. Nikdy o sebe neprezradil, čo nechcel. Súčasťou správy o jeho prekvapivom odchode bola veta, že zomrel po osemnásťmesačnom boji s rakovinou. Táto informácia bola pre verejnosť absolútne neznáma, o jeho zápase s vážnou chorobou vedel iba okruh najbližších. Medzi nich patrí aj Visconti, ktorému sa Bowie zveril len pred rokom, no ani jeho dvorný producent nečakal, že smrť príde tak skoro.

Keď si dnes čítame rozhovory so skvelými newyorskými džezmenmi, ktorí sa podieľali na Blackstar, nie je tam ani len zmienka o tom, že by sa Bowie cítil zle. Naopak, všetci zhodne tvrdia, že do štúdia chodil pripravený, sústredený a bol plný energie. Keď spieval, jeho hlas takmer vyrazil poistky. Nikomu z nich ani nenapadlo, že sú práve svedkami Bowieho labutej piesne.

Jeho smrť prekvapila aj ďalšieho spolupracovníka Briana Ena, anglického producenta a hudobníka, ktorý sa podpísal pod Bowieho experimentálne albumy z berlínskeho obdobia alebo z deväťdesiatych rokov, keď spolu nakrútili konceptuálnu platňu Outside. V kontakte zostali až do jeho smrti, no o Bowieho zdravotnom stave nemal ani potuchy.

Začiatkom tohto roka dostal od neho e-mail. Bol vtipný a surreálny ako celá ich korešpondencia – plná slovných hračiek a narážok.