Len čo príde reč na globálne otepľovanie, nie je núdza o poplašné správy. Al Gore sa preslávil tvrdením, že zvýšenie hladiny morí o desivých šesť metrov zaplaví významné mestá po celom svete.
Gorov poradca Jim Hansen z NASA vyhlasuje, že hladiny morí sa nakoniec zvýšia o 24 metrov a že k nárastu o šesť metrov dôjde ešte počas tohto storočia. Jeho kolega ekológ Bill McKibben tvrdí, že sa „podieľame na bezohľadnej streľbe z idúceho automobilu a potápame veľkú časť zvyšku planéty aj veľkú časť zvyšku tvorstva.“
Vzhľadom na tieto varovania si vypočujte tak trochu nepohodlnú pravdu: počas posledných dvoch rokov sa globálna hladina morí nezvýšila. Ona sa, naopak, mierne znížila. Satelity krúžiace okolo planéty merajú od roku 1992 každých 10 dní globálnu hladinu morí s udivujúcou presnosťou 3-4 milimetrov (dáta sú dostupné na sealevel.colorado.edu).
Neznamená to, že globálne otepľovanie neexistuje. Tak, ako budeme vypúšťať viac CO2, teplota sa časom mierne zvýši, čo spôsobí oteplenie a určité rozliatie morí. Očakáva sa teda, že rast hladiny morí sa vráti. Práve to nám hovorí klimatický panel Organizácie spojených národov. Najlepšie modely ukazujú na zvýšenie hladiny morí počas tohto storočia o 18 až 59 centimetrov, pričom najbežnejší odhad činí 30 centimetrov. To nie je desivé, dokonca ani nijako zvlášť znepokojujúce – o 30 centimetrov vzrástla hladina morí v posledných 150 rokoch.
Vyhlasovať šesťmetrové zvýšenie hladiny morí počas tohto storočia znamená odporovať tisícom vedcov pracujúcich pre OSN. Vyžaduje to, aby sa rast hladiny morí asi 40-násobne zrýchlil…
Šíritelia poplašných správ čoraz častejšie tvrdia, že o takých faktoch by nemalo byť dovolené hovoriť. Hansen vyhlásil, že ľudia, ktorí šíria „dezinformácie“ o globálnom otepľovaní – riaditelia firiem, politici, ba vlastne všetci, ktorí sa nedržia Hansenovej definície „pravdy“ – by, bez preháňania, mali byť súdení za zločiny proti ľudskosti. Je skľučujúce vidieť vedca, ako volá po súdobej inkvizícii. Takýto nehanebný pokus potlačiť vedecké bádanie a zadusiť slobodu slova sa zdá neospravedlniteľný. Ide však možno o symptóm všeobecnejšieho problému. Nie je ľahké zachovať klimatickú paniku, keď sa skutočnosť od poplašných prognóz líši viac než kedykoľvek predtým: globálna teplota sa za posledných desať rokov nezvýšila, v poslednom roku a pol klesla a štúdie dokladajú, že možno nevzrastie skôr než v polovici budúcej dekády.
Hansen nie je jediný, kto sa z toho, že sa jeho posolstvo horšie predáva, snaží obviniť iných. Popredný kanadský ekológ David Suzuki vyhlásil, že politici, „ktorí nesú spoluvinu za zmenu klímy,“ by mali byť uväznení. Aktivista Mark Lynas si zase predstavuje, že proti tým, kto sa opovážia spochybniť klimatickú dogmu, zasadnú „medzinárodné trestné tribunály“ v norimberskom štýle. Skutočným problémom planéty však nie je súbor nepohodlných faktov, ale to, že sme poplašným besnením vytesnili rozumné riešenia. Zamyslime sa nad jedným z najvýznamnejších opatrení prijatým v reakcii na zmenu klímy. Biopalivá, zavedené pre klimatickú paniku, mali znížiť emisie CO2. Hansen ich označil za súčasť „svetlejšej budúcnosti planéty“. Používanie biopalív v boji proti zmene klímy však dopadá ako jedno z najžalostnejších „riešení“ všetkých veľkých výziev posledného obdobia.
Biopalivá v podstate berú potraviny hladným ústam a kŕmia nimi autá. Obilniny potrebné na naplnenie nádrže vozu triedy SUV etanolom by živili jedného Afričana po celý rok. Tridsať percent tohoročnej úrody kukurice v Spojených štátoch sa spáli na amerických cestách. To je možné len vďaka dotáciám, ktoré len v tomto roku celosvetovo dosiahnu sumu 15 miliárd dolárov. Keďže zvýšený dopyt po biopalivách vedie k rúbaniu lesov bohatých na uhlík, štúdia zverejnená v roku 2008 v časopise Science dokazuje, že čistým účinkom ich používania nie je zníženie emisií CO2, ale ich dvojnásobné zvýšenie! Chvatný presun k biopalivám tiež značne prispel k rastúcim cenám potravín, ktoré postrčili ďalších asi 30 miliónov ľudí do hladovania.
Treba prestať byť prihlúplo vydesení.
Copyright: Project Syndicate, 2008
Gorov poradca Jim Hansen z NASA vyhlasuje, že hladiny morí sa nakoniec zvýšia o 24 metrov a že k nárastu o šesť metrov dôjde ešte počas tohto storočia. Jeho kolega ekológ Bill McKibben tvrdí, že sa „podieľame na bezohľadnej streľbe z idúceho automobilu a potápame veľkú časť zvyšku planéty aj veľkú časť zvyšku tvorstva.“
Vzhľadom na tieto varovania si vypočujte tak trochu nepohodlnú pravdu: počas posledných dvoch rokov sa globálna hladina morí nezvýšila. Ona sa, naopak, mierne znížila. Satelity krúžiace okolo planéty merajú od roku 1992 každých 10 dní globálnu hladinu morí s udivujúcou presnosťou 3-4 milimetrov (dáta sú dostupné na sealevel.colorado.edu).
Neznamená to, že globálne otepľovanie neexistuje. Tak, ako budeme vypúšťať viac CO2, teplota sa časom mierne zvýši, čo spôsobí oteplenie a určité rozliatie morí. Očakáva sa teda, že rast hladiny morí sa vráti. Práve to nám hovorí klimatický panel Organizácie spojených národov. Najlepšie modely ukazujú na zvýšenie hladiny morí počas tohto storočia o 18 až 59 centimetrov, pričom najbežnejší odhad činí 30 centimetrov. To nie je desivé, dokonca ani nijako zvlášť znepokojujúce – o 30 centimetrov vzrástla hladina morí v posledných 150 rokoch.
Vyhlasovať šesťmetrové zvýšenie hladiny morí počas tohto storočia znamená odporovať tisícom vedcov pracujúcich pre OSN. Vyžaduje to, aby sa rast hladiny morí asi 40-násobne zrýchlil…
Šíritelia poplašných správ čoraz častejšie tvrdia, že o takých faktoch by nemalo byť dovolené hovoriť. Hansen vyhlásil, že ľudia, ktorí šíria „dezinformácie“ o globálnom otepľovaní – riaditelia firiem, politici, ba vlastne všetci, ktorí sa nedržia Hansenovej definície „pravdy“ – by, bez preháňania, mali byť súdení za zločiny proti ľudskosti. Je skľučujúce vidieť vedca, ako volá po súdobej inkvizícii. Takýto nehanebný pokus potlačiť vedecké bádanie a zadusiť slobodu slova sa zdá neospravedlniteľný. Ide však možno o symptóm všeobecnejšieho problému. Nie je ľahké zachovať klimatickú paniku, keď sa skutočnosť od poplašných prognóz líši viac než kedykoľvek predtým: globálna teplota sa za posledných desať rokov nezvýšila, v poslednom roku a pol klesla a štúdie dokladajú, že možno nevzrastie skôr než v polovici budúcej dekády.
Hansen nie je jediný, kto sa z toho, že sa jeho posolstvo horšie predáva, snaží obviniť iných. Popredný kanadský ekológ David Suzuki vyhlásil, že politici, „ktorí nesú spoluvinu za zmenu klímy,“ by mali byť uväznení. Aktivista Mark Lynas si zase predstavuje, že proti tým, kto sa opovážia spochybniť klimatickú dogmu, zasadnú „medzinárodné trestné tribunály“ v norimberskom štýle. Skutočným problémom planéty však nie je súbor nepohodlných faktov, ale to, že sme poplašným besnením vytesnili rozumné riešenia. Zamyslime sa nad jedným z najvýznamnejších opatrení prijatým v reakcii na zmenu klímy. Biopalivá, zavedené pre klimatickú paniku, mali znížiť emisie CO2. Hansen ich označil za súčasť „svetlejšej budúcnosti planéty“. Používanie biopalív v boji proti zmene klímy však dopadá ako jedno z najžalostnejších „riešení“ všetkých veľkých výziev posledného obdobia.
Biopalivá v podstate berú potraviny hladným ústam a kŕmia nimi autá. Obilniny potrebné na naplnenie nádrže vozu triedy SUV etanolom by živili jedného Afričana po celý rok. Tridsať percent tohoročnej úrody kukurice v Spojených štátoch sa spáli na amerických cestách. To je možné len vďaka dotáciám, ktoré len v tomto roku celosvetovo dosiahnu sumu 15 miliárd dolárov. Keďže zvýšený dopyt po biopalivách vedie k rúbaniu lesov bohatých na uhlík, štúdia zverejnená v roku 2008 v časopise Science dokazuje, že čistým účinkom ich používania nie je zníženie emisií CO2, ale ich dvojnásobné zvýšenie! Chvatný presun k biopalivám tiež značne prispel k rastúcim cenám potravín, ktoré postrčili ďalších asi 30 miliónov ľudí do hladovania.
Treba prestať byť prihlúplo vydesení.
Copyright: Project Syndicate, 2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.