Rozhovor s Oľgou Feldekovou, manželkou jedináčika a matkou piatich detí o výchove a rodine.
.akého človeka si predstavujete pod pojmom jedináčik?
O jedináčikoch sa hovorí, že sú to egoisti. Nemyslím si, že je to tak a dôkaz je môj muž. Je to jedináčik a pritom si neviem predstaviť prajnejšieho človeka. Na druhej strane na neho rodičia dávali taký veľký pozor, že o tom, čo je nôž, dlho netušil. Nič ostré nemohol chytiť do ruky a potom sa stalo, že keď mal deväť rokov, vypichol si oko nožom na papier...
.vy ako nejedináčik ste boli vychovávaná inak?
Áno. Keď sme napríklad ako deti jedli čučoriedky, dala nám do ruky ihlu alebo špendlík a tým sme si ich napichovali a jedli. To bolo na prvý pohľad nebezpečné, ale mama jednoducho prakticky rozmýšľala, aby sme si nezababrali ruky.
.nehrozí jedináčikom rozmaznávanie?
Všetko má svoje plusy aj mínusy. Dalo by sa napríklad povedať, že Pán Ježiš bol jedináčik a vidíte, čo všetko dokázal? Nemal síce súrodencov, ale kto nemá súrodencov, ten si vie zase nájsť dobrých priateľov. Však aj tí apoštoli boli všetci fajn, až na jedného, ale to sa ukázalo až neskôr. A samozrejme, aj súrodenci môžu dokázať všeličo spoločne. Vezmite si takých Cyrila a Metoda, priniesli k nám kultúru, kresťanstvo. Nedá sa teda jednoznačne povedať, že niečo je len dobré alebo len zlé.
.vy osobne ste pri zakladaní rodiny plánovali mať toľko detí?
Nie. Chcela som mať len jedináčika, lebo som chcela byť „in“. Vtedy to bolo tak, že panské rodiny mali jedno dieťa a chudobné rodiny mali viac. Roľník mal viac detí, aby mu mal kto pomáhať na poli. Ale dnes je to inak, úradníkovi v banke nemá viac detí ako pomôcť.
.prečo ste napokon dospeli k takej veľkej rodine?
Asi to bolo tým, že môj muž – jedináčik chcel zažiť niečo iné. Možno tým trošku aj trpel, takže sa stalo, že mám tých päť detí. Je výborné, keď sú deti tak tesne po sebe, pretože keď malo naše štvrté pol roka, tak sme už čakali piate. A to je výborné, potom je menej starostí. Vôbec najlepšie je mať dvojčatá.
.prečo?
Lebo človek o nich ani nevie, vystačia si aj sami.
.vraj o jedno dieťa je väčší strach...
...ale nie je to pravda. Mám päť detí a o každé z nich mám rovnaký strach, akoby som mala len to jedno.
.aké je mať päť detí?
Keďže som nezažila, aké je to mať jedináčika, chválim to, aké je úžasné mať detí päť. Je to jednoducho veľa zábavy.
.dnes pôsobí päť detí ako úplný extrém, ktorý je v protiklade s prevládajúcou kultúrnou normou. Nemali ste nikdy pocit, že výchovou toľkých detí prichádzate o iné kariérne možnosti?
Nemyslím si, že neochota mať deti je problém tlaku kultúry. Je predsa na žene a na rodičoch, čo si zvolia. Osobne som nikdy netrpela tým, že som sa vzdala akejsi pracovnej kariéry. Práca môže totiž zabíjať. Naopak, pri výchove detí som musela byť vždy invenčná, nebolo to teda vôbec ubíjajúce.
.pomáhali vám postupne vo výchove staršie deti?
Mali skôr negatívny vplyv. U nás bol ten najstarší syn a synovia sú väčšinou grázli. Chlapci sa vychovávajú ťažšie ako dievčatá. Neskôr je to zas naopak. Keď sa chlapec pomýli a nájde si nedobré dievča, tak si nájde inú, ale keď sa pomýli dievča, je to zlé, má na krku deti, rodinu a trpí.
.na druhej strane dcéry v dospelosti viac inklinujú k rodičom, viac telefonujú a...
..a niekedy aj viac otravujú. Ale s dcérkami je to počas výchovy ľahšie, na rodičovských združeniach sa nemusí rodič tak hanbiť, ako keď ide na „rodičko“ synovi. Inak z vlastného detstva si pamätám, ako som ubližovala bratovi, robila mu zle. No, je to hrôza mať súrodenca, kým sa nestane kamarátom.
.to je zrejme aj problém detského egoizmu, keď sa dieťa dožaduje pozornosti...
Určite. Pamätám si, ako som žiarlila na mamu, keď sa fotila iba s ním ako bábätkom a bezo mňa. To všetko sú tie veci, ktoré si človek uvedomí až v dospelosti.
.pohybujete sa medzi celebritami, umelcami, zvyknú títo ľudia hovoriť o vlastných deťoch?
Áno a je to veľmi príjemné. Taký Milan Lasica je veľmi hrdý na svoje dve dcéry, aj ďalší muži hovoria o svojich deťoch. Viete, že počúvať mužov je ďaleko príjemnejšie, ako počúvať babičky? To býva pekne otravné...
.v čom je podľa vás najväčšie plus pre vaše deti, že majú súrodencov?
V tom, ako si dnes vedia pomôcť, poradiť. Kedysi ako maličké boli odkázané na nás, dnes lepšie zvládajú chorobu v rodine, zídu sa, navštívia nás, je to celé také optimistickejšie, veselšie. Myslím, že aj keby sa niečo zlé, nedajbože, stalo, aj to sa vo väčšej rodine zvládne lepšie a o trápenie sa podelíme.
.akého človeka si predstavujete pod pojmom jedináčik?
O jedináčikoch sa hovorí, že sú to egoisti. Nemyslím si, že je to tak a dôkaz je môj muž. Je to jedináčik a pritom si neviem predstaviť prajnejšieho človeka. Na druhej strane na neho rodičia dávali taký veľký pozor, že o tom, čo je nôž, dlho netušil. Nič ostré nemohol chytiť do ruky a potom sa stalo, že keď mal deväť rokov, vypichol si oko nožom na papier...
.vy ako nejedináčik ste boli vychovávaná inak?
Áno. Keď sme napríklad ako deti jedli čučoriedky, dala nám do ruky ihlu alebo špendlík a tým sme si ich napichovali a jedli. To bolo na prvý pohľad nebezpečné, ale mama jednoducho prakticky rozmýšľala, aby sme si nezababrali ruky.
.nehrozí jedináčikom rozmaznávanie?
Všetko má svoje plusy aj mínusy. Dalo by sa napríklad povedať, že Pán Ježiš bol jedináčik a vidíte, čo všetko dokázal? Nemal síce súrodencov, ale kto nemá súrodencov, ten si vie zase nájsť dobrých priateľov. Však aj tí apoštoli boli všetci fajn, až na jedného, ale to sa ukázalo až neskôr. A samozrejme, aj súrodenci môžu dokázať všeličo spoločne. Vezmite si takých Cyrila a Metoda, priniesli k nám kultúru, kresťanstvo. Nedá sa teda jednoznačne povedať, že niečo je len dobré alebo len zlé.
.vy osobne ste pri zakladaní rodiny plánovali mať toľko detí?
Nie. Chcela som mať len jedináčika, lebo som chcela byť „in“. Vtedy to bolo tak, že panské rodiny mali jedno dieťa a chudobné rodiny mali viac. Roľník mal viac detí, aby mu mal kto pomáhať na poli. Ale dnes je to inak, úradníkovi v banke nemá viac detí ako pomôcť.
.prečo ste napokon dospeli k takej veľkej rodine?
Asi to bolo tým, že môj muž – jedináčik chcel zažiť niečo iné. Možno tým trošku aj trpel, takže sa stalo, že mám tých päť detí. Je výborné, keď sú deti tak tesne po sebe, pretože keď malo naše štvrté pol roka, tak sme už čakali piate. A to je výborné, potom je menej starostí. Vôbec najlepšie je mať dvojčatá.
.prečo?
Lebo človek o nich ani nevie, vystačia si aj sami.
.vraj o jedno dieťa je väčší strach...
...ale nie je to pravda. Mám päť detí a o každé z nich mám rovnaký strach, akoby som mala len to jedno.
.aké je mať päť detí?
Keďže som nezažila, aké je to mať jedináčika, chválim to, aké je úžasné mať detí päť. Je to jednoducho veľa zábavy.
.dnes pôsobí päť detí ako úplný extrém, ktorý je v protiklade s prevládajúcou kultúrnou normou. Nemali ste nikdy pocit, že výchovou toľkých detí prichádzate o iné kariérne možnosti?
Nemyslím si, že neochota mať deti je problém tlaku kultúry. Je predsa na žene a na rodičoch, čo si zvolia. Osobne som nikdy netrpela tým, že som sa vzdala akejsi pracovnej kariéry. Práca môže totiž zabíjať. Naopak, pri výchove detí som musela byť vždy invenčná, nebolo to teda vôbec ubíjajúce.
.pomáhali vám postupne vo výchove staršie deti?
Mali skôr negatívny vplyv. U nás bol ten najstarší syn a synovia sú väčšinou grázli. Chlapci sa vychovávajú ťažšie ako dievčatá. Neskôr je to zas naopak. Keď sa chlapec pomýli a nájde si nedobré dievča, tak si nájde inú, ale keď sa pomýli dievča, je to zlé, má na krku deti, rodinu a trpí.
.na druhej strane dcéry v dospelosti viac inklinujú k rodičom, viac telefonujú a...
..a niekedy aj viac otravujú. Ale s dcérkami je to počas výchovy ľahšie, na rodičovských združeniach sa nemusí rodič tak hanbiť, ako keď ide na „rodičko“ synovi. Inak z vlastného detstva si pamätám, ako som ubližovala bratovi, robila mu zle. No, je to hrôza mať súrodenca, kým sa nestane kamarátom.
.to je zrejme aj problém detského egoizmu, keď sa dieťa dožaduje pozornosti...
Určite. Pamätám si, ako som žiarlila na mamu, keď sa fotila iba s ním ako bábätkom a bezo mňa. To všetko sú tie veci, ktoré si človek uvedomí až v dospelosti.
.pohybujete sa medzi celebritami, umelcami, zvyknú títo ľudia hovoriť o vlastných deťoch?
Áno a je to veľmi príjemné. Taký Milan Lasica je veľmi hrdý na svoje dve dcéry, aj ďalší muži hovoria o svojich deťoch. Viete, že počúvať mužov je ďaleko príjemnejšie, ako počúvať babičky? To býva pekne otravné...
.v čom je podľa vás najväčšie plus pre vaše deti, že majú súrodencov?
V tom, ako si dnes vedia pomôcť, poradiť. Kedysi ako maličké boli odkázané na nás, dnes lepšie zvládajú chorobu v rodine, zídu sa, navštívia nás, je to celé také optimistickejšie, veselšie. Myslím, že aj keby sa niečo zlé, nedajbože, stalo, aj to sa vo väčšej rodine zvládne lepšie a o trápenie sa podelíme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.