Z kotla, v ktorom sa vo vyššej či nižšej teplote varia dejiny, sa postupne dostávajú na povrch témy, ktoré predtým plávali kdesi pri dne. V prvých rokoch samostatného Slovenska bolo témou rozhodovanie, či vôbec budeme liberálnou demokraciou. Či zmeníme kurz mafiánskeho štátu smerom k západnej Európe.
Rok 2002 zas bol o potvrdení začatej cesty. Rovná daň, dôchodky, reformy. Víťazstvo Smeru v roku 2006 vyslalo signál, že existenčné výzvy krajiny boli naplnené a spoločnosť chce istoty. Ale popri tom tu boli vždy aj iné dôležité témy, ako nezamestnanosť, podnikateľské prostredie, súdnictvo, korupcia, rómska otázka, transparentnosť, ochrana rodiny či života, a pribudla téma utečencov. Školské a zdravotnícke témy boli kdesi na okraji.
Pred štyrmi rokmi si v rýchlej a radikálnej akcii vybojovali lepšie platy lekári, prekvapivo sa na to zrazu peniaze v rozpočte našli. Dnes sa hlásia o slovo učitelia a zdravotné sestry. Už nejde o život či o prežitie. Ide o vyššiu kvalitu nášho života a lepšiu perspektívu. Sú lepšie verejné služby v sektore školstva a zdravotníctva konečne stredobodom záujmu? Patria už medzi priority tejto spoločnosti?
kreatívna menšina
Odpoveď na otázku priorít závisí od uhla pohľadu a každý je relevantný. „Keď sa v prieskume opýtate, čo je najzávažnejší problém dnešného Slovenska, vyše 70 percent ľudí povie, že to je nezamestnanosť, pracovné príležitosti. Na druhom mieste sú sociálne istoty, životná úroveň. Teda to, čo sa zvykne označovať ako ,chlebové témy´, témy každodenného bežného života,“ hovorí Oľga Gyárfášová, výskumníčka Inštitútu pre verejné otázky.
Jej slová potvrdzuje prieskum agentúry Focus pre denník SME z novembra 2015. Zdravotníctvo figuruje na 3. až 4. mieste, školstvo na 6. až 8. „Ľudia nežijú primárne politikou, chcú mať prácu a dobre zarobiť,“ myslí si Gyárfášová. Keď sa v Rakúsku stala v 70. rokoch pre ľudí top témou ochrana životného prostredia, išlo skôr o kuriozitu. Výskumy dlhodobo ukazujú, že zdravotníctvo ani školstvo nie sú pre širokú verejnosť najdôležitejšie témy. Ale to nie je ani veľmi dôležité. Možno to znie zvláštne, ale široká verejnosť nie je v tejto veci kľúčová.
Kreatívna menšina je pojem, ktorý viackrát použil pápež Benedikt XVI. pri uvažovaní o budúcnosti kresťanstva v Európe. Anglický historik Arnold Toynbee ho doplnil tvrdením, že celé nové civilizácie sú tvorené kreatívnymi menšinami. Podobne sa dá pozerať aj na najdôležitejšie témy spoločnosti. Nastavujú ich kreatívne menšiny, ktoré dokážu vnímať hlbší problém ako nedostatok chleba na stole.
Ľudia, ktorí majú čas, energiu a intelekt pozdvihnúť sa nad každodenné starosti. Pre nich by hlavnými problémami krajiny boli skôr korupcia, právny štát či ochrana práv menšín. Kreatívna menšina by pravdepodobne kládla aj školstvo či zdravotníctvo na rebríčku priorít vyššie ako väčšina obyvateľstva. Kľúčová otázka znie: Je na Slovensku kreatívna menšina dostatočne silná na to, aby dokázala dostať školstvo a zdravotníctvo na piedestál verejného záujmu?
zlyhanie štátnej školy
Soňa Pochová mala stiahnutý žalúdok vždy, keď sa priblížila ku základnej škole svojho syna. Aké sťažnosti zase bude počuť? Na hodinách vyrušuje, stále sa na niečo pýta, ku všetkému má poznámky. Učiteľom prekáža jeho drzosť a pani Pochová by si ho mala dať do poriadku. Keď sťažnosti vyvrcholili pokarhaním riaditeľa, rozhodla sa vymeniť štátnu školu za súkromné gymnázium. A vraj sa jej zo dňa na deň zmenil život.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.