Poľská pomsta

Jaroslaw Kaczyński a jeho túžba po pomste.

V sobotu poobede, dva mesiace po tom, čo Kaczyńského Právo a spravodlivosť (PiS) vyhrala parlamentné voľby, si Slovák v centre Krakova pripadá ako v nejakom retrofilme. Tie isté pocity, podobné heslá, veľmi podobná atmosféra ako v rokoch 1992 až 1998, keď u nás vládol Mečiar. Minister Slobodník vtedy vylamoval zámok na univerzite, hovorilo sa o zradcoch národa, umelci okupovali ministerstvo kultúry a ľud bránil televíziu. Súkromnú, ale na tom teraz nezáleží. Arogantná moc má vždy podobnú tvár. A vždy o sebe hovorí ako o tom, kto iba napráva chyby z minulosti.

demonštrácia

„Slobodné médiá,“ taký je najčastejší slogan aj transparent niekoľkotisícového davu Poliakov, ktorí prišli demonštrovať pred miestne sídlo verejnoprávnej televízie a rozhlasu (TVP). V dave s Filipom Ostrowským z knižného vydavateľstva Absynt, ktorý pomohol pri tejto reportáži s tlmočením, vidíme ľudí s papierovou lepiacou páskou cez ústa. Niektorí majú vlajky, aj americké či európske. Sú nahnevaní, ale nie agresívni. Slovák je posledný, kto by mohol veľkého suseda poučovať, no analógie tu sú. A nie je to iba najmä voči Nemcom nenávistná rétorika a symbolika, podobná tej nedávnej gréckej, ktorú uplatnil teraz napríklad populárny týždenník Wprost, ktorý, nie prvýkrát, vyšiel s provokatívnou obálkou pripomínajúcou nemecký útok na Poľsko v septembri 1939. Je na nej fotomontáž, ako stoja Angela Merkel, Juncker a Schulz v nacistických uniformách budúceho dohľadu nad Poľskom.

Maďarský premiér Viktor Orbán bol s ukážkou toho, ako naložiť s obrovskou mocou, prvý, to mu už ani Kaczyński nemôže uprieť. Symbolicky sa obaja lídri v týchto dňoch stretli na stredovekom hrade Niedzica blízko Starej Ľubovne, ktorý Maďarov a Poliakov v časoch, keď ešte neexistovalo Slovensko, spájal. A Orbán sa jasne vyjadril, že nedopustí v EÚ nijaké hlasovanie proti Poľsku. No skutočne máme teraz vo Varšave dočinenia s ďalším vyšehradským (karpatským) variantom kultúrnej revolúcie? Ide skutočne o demontáž liberálnej demokracie alebo iba o prvé, tak trochu emocionálne vypäté dejstvo hry, ktorú treba hodnotiť až v jej závere?

„Dnešná moc stihla za dva mesiace väčšie zmeny, než aké sa tu udiali od roku 1989. Ukázalo sa, že dobrá zmena, o ktorej hovorili PiS, išla celkom iným smerom lámania demokratických základov štátu. Nediskutujú zákony s verejnosťou ani s opozíciou. Pokutujú poslancov Sejmu pre presiahnutie času, ktorý majú na vysvetlenie svojho názoru. Jeden poslanec z Občianskej platformy (PO) dokonca spal v Sejme, aby nepremeškal dôležité nočné hlasovanie,“ rozčuľuje sa historička umenia Elžbieta Pytlarz, koordinátorka tunajších protestov, ktoré organizuje Výbor na obranu demokracie (KOD). Táto občianska iniciatíva sa aj názvom hlási k odkazu Výboru na ochranu robotníkov (KOR), jednej z kľúčových poľských podzemných organizácií v časoch socializmu.

nepriateľ ľudu

Štyridsiatnik Jan Klata je drobný chudý chlapík, ktorý už na prvý pohľad nepôsobí ako zástanca „tradičných poľských hodnôt“. Holohlavý muž so zastrihnutou bradou v koženej bunde pritom nie je hipster, ale umelec.