Pred Vianocami sa uskutočnil krst dlho avizovanej knihy Petra Tótha, ktorý v nej mal za výdatnej pomoci sudcu najvyššieho súdu JUDr. Klimenta predložiť čitateľom nezvratné dôkazy o vine odsúdených vrahov študentky medicíny Ľudmily Cervanovej zavraždenej v roku 1976.
Kauze Cervanová som venoval ako obhajca viac ako dvadsať rokov svojej profesionálnej praxe, takže nepotrebujem čítať úvahy a komentáre o hodnovernosti niektorých povyberaných dôkazov zo súdneho spisu či z neznámeho archívu. Navyše ak ich prezentuje bývalý spravodajský dôstojník navigovaný sudcom, ktorý v tejto kauze spoločne s dvoma kolegami vynášal pred deviatimi rokmi konečný verdikt. Verdikt, o ktorom sa vo filme Roberta Kirchhoffa veľmi nelichotivo vyjadril Otakar Motejl – medzinárodne uznávaný právnik a človek, ktorý za tvrdej totality neohrozene obhajoval ľudí prenasledovaných komunistickým režimom. Tým režimom, ktorému niektoré zo slovenských právnických elít – účastných na krste tejto knižky – do roku 1989 poslušne slúžili.
Vznik tejto knižky som chápal ako snahu sudcu dodatočne odôvodniť svoj verdikt o vine, keďže sa mu to v samotnom rozsudku zrejme dostatočne presvedčivo nepodarilo. Doteraz som sa síce nikdy nestretol s prípadom, že by akýkoľvek sudca kdekoľvek vo svete odôvodňoval svoj rozsudok napísaním obsiahlej knihy, ale právo na to má. Záhadou pre mňa zostáva, či ho k tomu pohlo svedomie, ktoré bolo treba niečím umlčať, alebo útrpná snaha presvedčiť verejnosť, že rozhodol zákonne a spravodlivo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.